Reklama

Reklama

Šima wa moratta

  • Japonsko 縄張はもらった (viac)

Recenzie (1)

Arkanoid 

všetky recenzie používateľa

V angličtine klasický názov mafiánskeho filmu a na úvod bojová hudba. Významný hosť prichádza na čiernej limuzíne do honosného sídla, kde ho víta zástup mužov v oblekoch. Za zvuku cikád zase iný hrdina opúšťa väzenie a pozerá s nádejou ku oblohe. Už ho však niekto čaká. Je to Cigarette Smoking Man, ale The X Files tu nemáme. Zahasí a pýta sa ho, či je Jiro Sagae a že nech ide s ním. Vyčíta mu, že zabil jeho brata pri útoku svojho gangu a hneď vytiahne nôž. Od začiatku ideme zostra. Neskôr práve prepusteného hrdinu zjemní jeho pokora a úcta ku hierarchii. Predstaviteľ hlavného hrdinu Akira Kobayashi (spolupráca s Hasebem už pri jeho prvom filme Ore ni sawaru to abunaize) je vybraný výborne vďaka svalnatej postave a farbe hlasu, ktorá vraví, že sa s ním je neradno zahrávať. Ostatní herci tiež dokonale ovládajú svoje party. Mladý Tatsuya Fuji ako falošný hráč Shinjo, Meiko Kaji v hlavnej ženskej roli v pinku scéne. Jirô Okazaki ako verný kamarát Joji. Trojica sa neskôr stretla v režisérovej  sérii Noraneko Rock. Hasebe tu predstavuje jednotlivých hráčov a užíva si zábery rušného veľkomesta aj prerušované idúcimi autami. Artušovská legenda o debate za okrúhlym stolom tu naberá iný význam. Chlapci sa nepoznajú a dôvera sa tu bude ťažko budovať. Hra o moc, kedy málokto je ten, ako sa na prvý pohľad zdá, ponúka perfektný plán plný detailne naštudovaných úloh, ale aj nutnej improvizácie pri nepredvídaných ťahoch súperov. Hasebe tu buduje tradíciu znásilnení, ponúka scénu v idúcom aute, ale veľmi sa v nej nepára. Na okraj, mimo hlavného deja, je scéna zviazanej ženy, ktorá je jediná nadbytočná scéna násilia vo filme. Dobrovoľný sex je vždy využitý na posun deja vpred. V anglických titulkoch sa ozve aj hláška „Let‘s make them an offer they can‘t refuse.“ Dialógy sú presne cielené do scén, postavy si povedia, čo treba, teda všetko dôležité, akoby to boli ich posledné slová. Čo niekedy ozaj sú. V násilí sa režisér nevyžíva, aj keď film je ním prepchatý. Bohatý dej ním len posúva na ďalšiu úroveň a nerobí ho dlhším, akoby prislúchalo dôležitým udalostiam príbehu. Hasebe v párty scénach nepoužil toľko uhlov kamery a svetelných efektov ako v jeho neskorších filmoch série Noraneko Rock. Súboj muža proti mužovi okorenený nožom vyzerá reálne. Len nechápem, prečo si niekto na takú príležitosť obuje tradičné japonské dreváky. Nechápem ani pozvanie rodiny na operáciu, keď ešte operácia nebola hotová. Nočná akcia rozprášenia gangov využíva vypnutia elektriny v celom dome, kedy sa vplyvom nedostatočného svetla akcia stáva napínavou pre svoju čiastočnú neprehľadnosť. Zdanlivá aj skutočná pomsta naberajú použitím krátkych mečov osobný rozmer, kedy nimi všetci mávajú nie kvalitnými seknutiami a bodnutiami, ale idú rovno na zabitie súpera, čím veľmi zanedbávajú obranu. Treba podotknúť, že sa spotrebovalo veľa kečupu. Vo svojich neskorších filmoch niečo podobné Hasebe vedel natočiť lepšie, ale tu z núdze cnosť a ešte bez skúseností, ktoré nabral neskôr, spravil to najlepšie, čo sa dalo a ani nevidieť žiadnu chybu, lebo všetko spolu skoro dokonale funguje. Kvalitne vystavanú žánrovku ocenia všetci fanúšikovia krimi či režiséra. Film ma fascinuje najmä presnosťou použitia jednotlivých postáv v príbehu, lebo taká akurátnosť sa často nevidí. Opäť raz drsný film o správnych hodnotách, kde sa emócie gradujú využitím chladných zbraní. Nože, dlhé nože, občas katana. Poetické cigarety v epilógu už len podtrhujú výbornú atmosféru. Divák sa ani chvíľu nestíha nudiť, či už kvôli množstvu deja, čo by vystačilo aj na seriál alebo skvelej forme podania . Aj dialógová scéna s bitím chlapa na pozadí vyzerá dynamicky vďaka rozpohybovanej kamere. Finálna scéna v kúpeľni je v rámci exploitation trochu lacná, ale celkový dojem rozhodne nekazí. () (menej) (viac)

Reklama

Reklama