Réžia:
Paolo SorrentinoScenár:
Paolo SorrentinoKamera:
Luca BigazziHudba:
Pasquale CatalanoHrajú:
Toni Servillo, Olivia Magnani, Adriano Giannini, Antonio Ballerio, Rolando Ravello, Angela Goodwin, Gilberto Idonea, Gaetano Bruno, Nicola Giuliano (viac)Obsahy(1)
Päťdesiatnik Titta vedie extrémne rutinný a nezáživný život v jednom švajčiarskom hoteli. Jeho každodenný stereotyp nemenných úkonov však naruší láska a všetky následky, ktoré so sebou prináša. Vizuálne fascinujúci film jedného z najtalentovanejších svetových režisérov súčasnosti Paola Sorrentina s hviezdnym Tonim Servillom v hlavnej úlohe bol nominovaný na Zlatú palmu na MFF v Cannes a získal viac ako 10 ďalších ocenení. (STV)
(viac)Videá (1)
Recenzie (160)
Muž bez fantazie, bdění bez snění, tvář bez výrazu. Svět mimo hotelový pokoj pro něj již neexistuje. Život a smrt, komedie a tragédie probíhá tam venku. Náhlá změna stylu během převozu peněz je jenom jedním z režisérových ironických vtípků. Také z tohoto oživení se následně vyklube rutina, další z pravidelností, jimiž Titta di Girolamo žije, jež společně s opakujícími se pohyby kamery udávají jeho životu přesný rytmus. Vystoupit ze zvyku pro něj znamená riskovat všechno. Plynulé přechody mezi záběry, choreograficky domyšlené tance po horizontální i vertikální ose, vydávání objektivních záběrů za subjektivní a vytváření falešného napětí, udržují diváka přejedeného klasickým stylem neustále čilého. Bohatost formy důmyslně kontrastuje s „nudnou“ náplní hrdinova života. Záměrný nesoulad mezi dlouze neměnným „o čem“ a proměnlivým „jak“, Sorrentinovi umožňuje odpoutat se od veškerých vyprávěcích konvencí, promlouvat obrazy a pohybem, nacházet poetické v profánním. Drobná změna ve výrazu Servillovi pokerové tváře, sotva postřehnutelné pozvednutí koutků, značí velký pokrok ve vývoji postavy a zároveň spiklenecké zamrkání tvůrce, který se dokáže bavit tak, aniž by přestal bavit druhé. V podstatě jako Tarantino, jen trochu dospěleji. 85% Zajímavé komentáře: O*R*I*N, FlyBoy, iNKa 1104 ()
Dokonalý filmík, ktorý ma bez nejakých trikov udržal v napätí až do konca filmu. Herci s hlavným predstaviteľom.... Kamera dokonalá. Občas som mal pocit, že na niečom frčím namiesto... Dej sa pomaly odvíjal scéna za scénou a dôkladne všetko spolupracovalo. Keď bolo treba nabudiť, prebudiť, či dofarbiť fantastická hudba sa o to postarala. Občas nejaké drobné vstupy, ktoré nemali vplyv na dej, len mali spestriť zážitok. Ešte doteraz počujem ako doznieva zvuk zvoniacej lampy a zadržiavané výbuchy smiechu v sále.... :) ()
[FF 2011, Bratislava] Hneď po skončení som si predsavzal, že sa vyvarujem pridlhých opisov, podrobných rozborov alebo zbrklých úvah. Uvediem preto len zopár nezamlčateľných predností, ktoré Vás dúfam presvedčia "Le Conseguenze dell'amore" vyhľadať a venovať im dostatok pozornosti.______1. Nevídaná geniálnosť herectva Toniho Servilla v koži Titta Di Girolama-osamelého, vyčerpaného introverta pracujúceho pre mafiu-jeho monológy, jeho osobnosť. Tlieskam. 2. Z kvalitatívneho hľadiska luxusná až ultimátna montáž záberov (orgastické jazdy, radikálne polocelky) a z nej plynúca neodolateľná atmosféra. Pôžitok, ktorý nemožno racionálne opísať, postačí sa len rozplývať. 3. Zdrcujúce ozvučenie cez špičkový elektronický (inštrumentálny i vokálový) "soundtrack" plný diegetickej hudby, ktorá je v ladnom súznení s výsostným vizuálom. 4. Scenáristická elegantnosť, postupnosť a gradácia. Nič sa navzájom nebije, naopak všetko do seba zapadá ako v tetrisovej skladačke. Žiadne vydierania, ojeby alebo prvoplánové istoty, len fenomenálna filmárčina s finišom ktorý si budete chcieť púšťať stále dookola._______Samostatná kapitola PAOLO SORRENTINO, ktorý tieto hodnotné fragmety spája v jedno KOMPLEXNÉ-nebojím sa tvrdiť-majstrovské dielo. Už po dvoch skúsenostiach si tohto chalana dovolím nazvať nastupujúcou ikonou európskeho filmu, pretože ten nekompromisný systém režírovania čo nastolil v “Božskom” má tu neodškriepiteľne pevné základy, ktoré sú mojich v očiach už tak vyzreté a BRILANTNÉ, že sa mi od samého dojatia tlačia slzy von. Zabudnite na “Single manov” či podobné maniere, čaká na Vás osudové strenutie ktorého výsledok je už vopred daný-odídete poznačení. 6* ()
"Vy ste mi ukradli život, ja vám kradnem kufor..." Sorrentinovi musím uznať talent, aj keď ho naplno rozvinul až vo svojich posledných filmoch. Jeho rukopis je však jedinečný a nezameniteľný. Má to štýl, má to atmosféru, no príbeh trochu zaostal. Záver s obetovaním mi prišiel trochu nepochopiteľný, zvlášť v momente, keď sa tak trochu "zamiloval" do čašníčky a otvárala sa mu nová etapa života. Život v hoteli pod dohľadom mafiánskych očí asi nie je pre neho lákadlo do budúcnosti, ale čakal som optimistický záver. S tragickým koncom nemám problém, práve naopak, dokonca aj smrť bola efektná, ale inštinkt mi vravel, že to šlo urobiť inak. Celkovo pútavý a atmosferický film, ale chyby sa nájdu. Slabé štyri hviezdy. 70%. ()
Velká škoda, že se italský film, který se snad jako první začal zabývat obyčejným člověkem žijícím v obyčejném světě, přepnul na luxusní svět celebrit, zločinu a přepychu. Velká nádhera, ano, ale k čemu? Příběh padesátníka začíná opět impozantně (tak jak má Sorrentino ve zvyku); meditací o tom, jak je pro samotáře důležitá fantazie. Ta se ale rozplyne do dvou křivolakých příběhů, o mafiánské kolaboraci a nenaplněné lásce, které se nesejdou, ale také proč by měly... Z aktivní fantazie zůstávají jen heroinové noční můry insomniaka. Tím ovšem nechci upírat fantazii režisérovi, scénáristovi ani hudebnímu skladateli. ()
Galéria (35)
Zaujímavosti (1)
- Kniha, ze které dívka v kavárně předčítala, je „Voyage au bout de la nuit" z roku 1932 od autora Louis-Ferdinand Céline. (Kritiq)
Reklama