Následky lásky

[FF 2011, Bratislava] Hneď po skončení som si predsavzal, že sa vyvarujem pridlhých opisov, podrobných rozborov alebo zbrklých úvah. Uvediem preto len zopár nezamlčateľných predností, ktoré Vás dúfam presvedčia "Le Conseguenze dell'amore" vyhľadať a venovať im dostatok pozornosti.______1. Nevídaná geniálnosť herectva Toniho Servilla v koži Titta Di Girolama-osamelého, vyčerpaného introverta pracujúceho pre mafiu-jeho monológy, jeho osobnosť. Tlieskam. 2. Z kvalitatívneho hľadiska luxusná až ultimátna montáž záberov (orgastické jazdy, radikálne polocelky) a z nej plynúca neodolateľná atmosféra. Pôžitok, ktorý nemožno racionálne opísať, postačí sa len rozplývať. 3. Zdrcujúce ozvučenie cez špičkový elektronický (inštrumentálny i vokálový) "soundtrack" plný diegetickej hudby, ktorá je v ladnom súznení s výsostným vizuálom. 4. Scenáristická elegantnosť, postupnosť a gradácia. Nič sa navzájom nebije, naopak všetko do seba zapadá ako v tetrisovej skladačke. Žiadne vydierania, ojeby alebo prvoplánové istoty, len fenomenálna filmárčina s finišom ktorý si budete chcieť púšťať stále dookola._______Samostatná kapitola PAOLO SORRENTINO, ktorý tieto hodnotné fragmety spája v jedno KOMPLEXNÉ-nebojím sa tvrdiť-majstrovské dielo. Už po dvoch skúsenostiach si tohto chalana dovolím nazvať nastupujúcou ikonou európskeho filmu, pretože ten nekompromisný systém režírovania čo nastolil v “Božskom” má tu neodškriepiteľne pevné základy, ktoré sú mojich v očiach už tak vyzreté a BRILANTNÉ, že sa mi od samého dojatia tlačia slzy von. Zabudnite na “Single manov” či podobné maniere, čaká na Vás osudové strenutie ktorého výsledok je už vopred daný-odídete poznačení. 6* (29.03.2011)

Pravda je nudná, priateľ môj. Nudná ale môže byť v niektorých prípadoch aj fantázia, nudné môže byť v podstate všetko. Úvodné filozofické múdra osamelého muža sú osviežujúce, taktiež je pozoruhodné, ako režisér diváka núti rozmýšľať. Ďalej sa film uberá pomerne prekvapujúcim smerom. Snáď veľa neprezradím, ak poviem, že je to smerom zo severu na juh. Pozoruhodný počin, ale Veľká nádhera aj Mladosť sú neporovnateľne lepšie. (21.01.2018)

Formálne strhujúce a dejovo neustále prekvapujúce. Uhraničivý Toni Servillo. Po skončení ale s nulovou katarziou, vyšumené do prázdna. Tematicky podobný Corbijnov Američan nie je o nič menej artový, a je zmysluplnejší, harmonickejší a emocionálne aj myšlienkovo uspokojivejší. (14.10.2015)

Jediný přítel žije ve dvacet let staré vzpomínce; nezbývá nic jiného, než se donekonečna oddávat nezúčastněnému pozorování života okolo, heroinovému rituálu a čištění vlastní krve. Tittovo chvilkové probuzení k životu sice vnese do jeho temného hotelového pokoje náznak světla (spásy), zároveň má ale pro uvnitř mrtvého muže fatální následky. Geniální film. (04.10.2016)

Tak jsem viděl poprvé nějaký film od oceňovaného a respektovaného italského režiséra Sorrentina. Neodvážím se hned vyrukovat s názorem, že je současně velmi přeceňovaný, k tomu potřebuji vidět hlavně Velkou nádheru a srovnat ji s Honem. V tomto případě se jedná o klubový snímek, pomalu plynoucí, s poměrně slušnou atmosférou a přiznám se, že jsem byl docela napjatý, jaká další tajemství nám hlavní hrdina vyjeví. Toni Servillo si celý film vystačí se "stone face" výrazem, dumal jsem nad tím, zda se aspoň jednou usměje, což se přece jen alespoň v závěru jednou povedlo. Zajímavě působí ty "akční" vsuvky s našlapanou hudbou, jako by Sorrentino věděl, že divák klimbá nebo stejně jako Titto je pohroužen do svých myšlenek a schválně jej chce z tohoto stavu vytrhnout, aby se zase věnoval jeho filmu. Je to mezi třemi a čtyřmi hvězdičkami a dnes nemám rozdavačnou náladu. (02.05.2014)