Baščovanský a zať

,,VIEŠ KOHO SI BERIE TÁ ŠPATA? NEJAKÉHO VIETNAMCA. TAKÉHO ČO ŠIJE TIE GATE. BUDÚ MAŤ MALÉHO ČÍŇANA." __ O ,,Baščovanskom a zaťovi" som nemal žiadne povedomie, dokým ho medzi zabudnuté slovenské klenoty nezaradil Peter Konečný vo svojej rozhlasovej relácii. Chválu na film, odzrkadľujúcu sa aj v tunajšom vysokom hodnotení, beriem ako oprávnenú a ostáva až napodiv, že daný námet ostal iba čisto televíznou záležitosťou, čím značne stratil možnosť stať sa v budúcnosti kultovou záležitosťou, veď už len samotný plagát sľubuje veľa. Pohľad na raný kapitalizmus je tu ukázaný v celej svojej úbohosti presadiť sa za každých okolností, čoho skvelým príkladom je postava vynaliezavého živnostníka Baščovanského v podaní neznámeho Ferdinanda Macuráka bezohľadne vykorisťujúceho vlastného prispatého zaťa. Scenár sa nielen opiera o dobre napísané dialógy, ale využíva tiež iróniu smerujúcu ku záverečnej pointe. Ktosi tu film prirovnáva k slovenskej verzii ,,Dědictví aneb..." a treba dodať, že ak nie vo všetkom, z technickej stránke ide prakticky o rovnocennú záležitosť, navyše ďalším plusom tu je zaujímavá, tajuplná hudba Vlada Godára. Dané hodnotenie si tento TV film určite zaslúži. (429. hodnotenie, 31. komentár k filmu) (24.12.2020)

Nezabudnuteľne charakteristická podoba porevolučného éteru. Zistenie, že život je naozaj krátky ako vysmrkasnie z nosa ...a toľko po ňom aj zostane! Odkaz filmu sa neuveriteľne trefne dotýka črevných problémov česko-slovenského tráviaceho traktu v zmysle daVinciho výroku o plničoch latrín, ktorý si nepamätám. Pekný film. (03.01.2010)

Trefná satira slovenskej rannodemokratickej spoločnosti a začiatkov podnikania na našom území, ktorú by ste v databáze Slovenského filmového ústavu hľadali márne. Pritom ide o zabudnutý skvost a najlepší slovenský film za posledných cca 20 rokov, ktorý získal lokalkultový status okamžite po svojom odvysielaní v STV v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Celý dej sa síce dohráva iba v jednom dedinskom dome resp. na jeho dvore a vystupujú v ňom amatérski herci, postavy a hlášky, ktoré sa tu objavia sú však nesmrteľné... (07.06.2010)

Mačky nekvasia aneb slovenské Dědictví, které velmi šikovně kloubí ironizovanou slovenskou baladičnost a taragelovskou "degenerátskou" satiru. Lidová moudra, univerzální půdorys "debilů na okraji nového světa" a inteligentně zvolená stylizace, která nikdy nesklouzává k ukřičenosti. Jedna z nejlepších komedií 90. let a zřejmě nejlepší porevoluční slovenská vůbec. (13.10.2013)

Bohovo dobré, a to ešte dávno predtým, než bol na svete nejaký film. V časopise pre mladú literatúru a umenie Dotyky totiž vyšli na pokračovanie 3 diely rovnomennej divadelnej hry Dušana Taragela s Danglárovým minikomixom pod textom. Cca o 3 roky neskôr vznikol film, ktorý geniálnym spôsobom rozpohyboval výstižné Danglárove kresby. Tí herci akoby vystúpili priamo z obrázkov! Atmosféra, dej a dialógy absolútne suverénne odohrané takmer neznámymi hercami. Godárova hudba dodala príbehu správny šmrnc. Nie tu nejde len o humorný pohľad na začiatky podnikania v rozbiehajúcom sa kapitalizme na Slovensku, ale predovšetkým o vystihnutie života založenom výlučne na primárnych biologických potrebách, s dôrazom na zarábanie peňazí akýmkoľvek spôsobom. Groteskná nadsádzka vo svojej podstate dokonale demaskuje neuveriteľnú hlúposť kombinovanú s vychcanosťou najhrubšieho zrna, veľmi krásne poukázuje na totálnu nepotrebnosť akýchkoľvek politikov - od lokálnych po nadnárodných. Dialógy a výroky sú nezabudnuteľné:1. "A zapamätaj si - "Silnejší pes jebe, tak to vždy bolo a bude"! 2. Mária síce nie je v tvári bohviečo ale má veľké dydy. A veľké dydy sú základ rodinného šťastia!" 3."Já, kchurva, zá kóóólko ídeš défčatko ?". 4."Vyzerá ako ten žid - Arafat, či ako sa volá". Je veľká škoda, že okrem úvodnej projekcie toto tv dielo -podľa mňa najlepší slovenský film od roku 1989 - nebežal v kinách a tým upadol do pomerne silného zabudnutia, rovnako ako skvelý Danglárov plagát k nemu. (22.02.2005)