Vojnový fotograf

"Tieto zábery kazia obchod" - to je výstižné motto vojnových fotografií Nachtweya. Ohromné dávky utrpenia a skazy, ktoré za tie roky absolvoval, by priviedli na psychiatriu väčšinu z nás. Vnútorná disciplína a presvedčenie o zmysle toho, čo robí mu zrejme umožnili v relatívnom zdraví prežiť. Fotí priamo pri zdroji, čo si neviem dosť dobre predstaviť v jednom prípade a nie 25 rokov! Akceptovať toľko hrôzy robí probém normálnym ľuďom a zrejme preto dávame prednosť ľahkej zábave našich TV kanálov.. (07.01.2012)

Zajímavý pohled na profesi válečného fotografa a trochu i její obhajoba. Věnovat svůj život informování o válkách, chudobě atd., je obdivuhodné. Přesto mi v kontextu filmu dosti chybělo nějaké komentování příčin toho co vidíme. Vždy byla zobrazována jen jedna strana problému, bez jakékoli konfrontace. Zřejmě je to úmysl, ale pak alespoň pro mě, celý film trochu ztrácí sílu a informační hodnotu. (12.01.2007)

…. „ Po té, co padla Berlínská zeď se válka změnila. Už nikdy nebude národ proti národu, ale lidé proti lidem. Namísto vyspělých zbraní... pušky a mačety. James Nachtwey, nejproslulejší světový fotograf, zachytil tyto nové konflikty a oběti způsobem, jakým to nikdo jiný nedokázal.“ Velice působivý dokument o tom, kolik smutku, zoufalství, bolesti a bídy se dá vyjádřit fotografií, pokud fotoaparát drží muž jako je James. Muž, který si sám klade otázky …. „Vydělávám si utrpením jiných lidí? Bylo jejich utrpení a bída ... můj žebřík k úspěchu? Využívám lidi? Jsem upír s fotoaparátem?" Muž jehož snímky jsme viděli, jenom jsme možná neznali jeho jméno. Ale já ho už nezapomenu. 5* a bez váhání. (27.09.2006)

Skvelý, skvelý dokument o fotografovi, ktorého práce všetci dobre poznáme, aj keď možno väčšine z nás jeho meno veľa nepovie. Miestami až neuveriteľne emotívny film, po ktorom sa sen každého novinára o práci vojnového korešpondenta rozpadá na prach reality. Skvelá práca. Mať tú možnosť, tak dám 6*. Takto je to za 5. (02.09.2005)

James Nachtwey rozhodne nie je žiadna hyena profitujúca z nešťastia druhých a zarábajúca si ako vojnový fotograf, aby ukázala druhým, čo by nemali brať na ľahkú váhu a čo by im nemalo byť jedno. O tom, že je to dobrý človek svedčí jeho povaha, to ako sa prezentuje a to, čo hovorí, najmä na konci tohto dokumentu. Problémom je, že je za čudáka a ľudia, ktorí by mali byť ako on robia priestor tomu, čo potom on fotí. Ak ide o peniaze, tak protestuje veľa ľudí, ak ide o mier v inej krajine, tak je to ľuďom zväčša jedno až kým to nepríde k nim alebo jednoducho uveria klamstvám vlád, že tam treba vyslať vojakov, ktorí vraždami iných nastolia mier, no presne tí ľudia, ktorí ich tam posielajú, tam svoje deti nepošlú a pre svoje záujmy využijú väčšinu, ktorú oblbujú rečami, že zachraňujú ľudí pred tým, čo sami spôsobili. Vo vojne často nie je dobrá strana, ale trpia v nej ľudia a to presne zachytávajú vojnoví fotografi, aby akože upovedomili ľudí, no akosi sa to nedarí. Už sa zabudlo na to, ako OSN a NATO pre strategické záujmy nechali napospas ľudí v Rwande kvôli európskym konfliktom a ťažko povedať čomu ešte a už tu máme ďalšie konflikty a ľudia sa nie a nie poučiť. Mnohí žurnalisti svoje fotky upravujú, kvôli zisku klamú a pomáhajú vojnovej mašinérii, kvôli oceneniam často robia nehumánne veci a nasadzujú zbytočne svoj život a krehkú čiaru ľahko prekračujú a práve preto mi je ľúto, že sa v tejto téme viac neporýpali a že sa ani samotný James kvôli svedomiu a prevencii nepremohol. Proste z neho veľa nedostali a je smutné, že sme sa nedozvedeli niečo zo zákulisia, že to bolo akoby v medziach predpokladaného, ale aj tak to je silný film, ktorý za to stojí, no smutné je, že aj títo novinári sú len kolesom v svetovom pláne, ktorý je viac než zvrátený, najmä keď sa majú rozhodnúť, či pomôcť alebo urobiť fotku, tak mnohí zlyhajú. Škoda, že dnes nenatočili podobný film, ktorý by sa z tohto poučil a stal sa priam investigatívnym dielom, ktoré by zamietlo s ľudskou hlúposťou, naivitou, či ľahostajnosťou. (11.07.2013)