Iris

Dýchol na mňa žiaľ. Smútok, ktorý zo sebou nesie samota. Strata najbližších je najhoršia, keď nám miznú pred očami a ostáva z nich torzo. Nemáme už kľúče k pochopeniu ani silu na jeho hľadanie. Ostáva nám iba destilát toho najdôležitejšieho, čo sme spolu prežili, aby sme vydržali do konca a nestratili zbytky spolupatričnosti, ktoré nás viažu. Herecky výborne zvládnutý pohľad na Alzheimerovu chorobu. Nemôžem nedať štyri - za pohnutie, ktoré vo mne tento film vyvolal. (29.10.2005)

Film odohrávajúci sa v dvoch časových rovinách zobrazuje vývoj vzťahov medzi dvoma ľuďmi v rôznom veku a hlavne v rôznych životných situáciách. Sú tu zobrazené charaktery ohňa a vody, ktoré k sebe by nemali patriť, ale cestu si našli a vydržali až do staroby. Lenže v starobe sa z ohňa, pričinením "priateľa Alzheimera" stala zamznutá voda - ľad.... V snímke, ktorý útočí na city, je zobrazená i táto ťažká choroba, ktorá nebolí, ale ktorá ponára myseľ človeka do úplne iného sveta, do ktorého brány však nikto nemá kľúče..... Film je klasicku drámou, avšak začiatok bol taký slabučký, že som mal každú chvíľu chuť vypnúť televízor. Postupom času sa tempo rozprávania zrýchlilo - ale výsledný čas bol len priemerný .... (24.01.2004)

Príbeh jednej veľkej lásky, ktorá prežila všetko a bola dokonalým znázornením večných citov muža k žene podaných cez samotné literárne diela Iris = aspoň tak to bolo naznačené. Všetko, po čom túžila v skutočnom živote a zdalo sa jej, že to neexistuje, vkladala do svojich diel bez uváženia nad tým, že jej život bol plnohodnotnejší než si myslela. Imponoval mi svet plný románov a potreby vydania svojich myšlienok na povrch, pretože schopnosť napísať aspoň pár riadkov, ktoré budú vychádzať zo samých útrob ľudskej duše, je jedinečná a slúži ako drobná motivácia pre diváka (mňa), ktorý sa chce uberať podobným smerom. Škoda však, že pri jednotlivých filmových sekvenciách načisto postrádajúcich nápaditosť, som od nudy umierala. (18.08.2008)

...15. júla 2019 uplynulo už sto rokov (čo som vôbec ani netušil) od narodenia britskej spisovateľky a filozofky IRIS MURDOCH, ktorej bola diagnostikovaná Alzheimerova choroba... A aké je to byť v koži takéhoto postihnutého človeka, vyrozpráva práve tento film, odohrávajúci sa v dvoch časových rovinách (a neustále prelínajúcich sa), keď v minulosti, za mlada, exceluje mladá krásavica z Readingu, Kate Winslet, kde pomerne často ju vídať v „Evinom rúchu” , čo už nie je v súčastnosti absolútne nič divné, keďže po Titanicu sa začala „rada” čoraz intenzívnejšie vyzliekať, čomu som sa vôbec nebránil. V prítomnosti, čiže v reálnom čase dochádza k nemenej vynikajúcemu a strhujúcemu, hereckému výkonu-Judi Dench, (že kastingovej režisérke-Celistii Fox sa podľa mňa podaril nevídaný, „husársky kúsok” , pretože ženské D.U.O. prepožičiava nielen svoje majstrovské nasadenie-par excellence, ale aj k tomu taktiež ponúka nadštandardný “VÝRAZ TVÁRE” , t.j. podoba je markantná !) Vidno, že uvažovala, koho obsadiť. Jim Broadbent mi trochu prekážal, no i napriek tomu triumfoval z celého ansámblu ! Okrem spomínaného TRIA, ma ešte trochu zaujala - montáž, hudba a d.p. _ Trvá to iba krátkych 90 minút, keď vám garantujem, že z h. výkonu Judi budete mať nenormálne veľké zimomriavky, až vám budú slzné kanáliky zaplňovať oči, ale občas to trošku hapruje vo „flashbackoch” , že tým pádom to nie je vyvážené, a tak iba znižujem na koncové hodnotenie, lebo film nefunguje ako celok ! (02.08.2019)

Plně souhlasím s tím, co tu píše POMO. Jelikož o Iris Murdochové nevím vůbec nic (a po shlédnutí tohohle filmu snad jen na co zemřela), neoslovuje mě její příběh tolik, co by chtěl. Zbývá jen ocenit kompletní herecký kvartet: Judi Dench je suverénně nejlepší, Kate Winslet jako její mladá verze plná sil předvádí další parádní výkon, Jim Broadbent svého Oscara určitě nedostal omylem a Hugh Bonneville vypadá, že jen vlaje za svou partnerkou hlavně proto, že to přesně vystihovalo existenci manžela Johna až do propuknutí zhoubné nemoci. (16.05.2005)