Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Keď sa Jaroslav Siakeľ roku 1921 rozhodol urobiť historický krok v slovenskom filmovom umení, mal dve kamery, tretinu scenára, hlavného predstaviteľa bez profesionálnych filmových skúseností a herečku, ktorá predtým nikdy nevidela film. Plány na nakrútenie začali v Chicagu, kam sa Siakeľ vysťahoval pred I. svetovou vojnou. Tesne po vojne ho poverila skupina Slovákov žijúcich v USA, aby s bratom Danielom urobili film, ktorý by zobrazil hrdinské epizódy z Jánošíkovho života.
Pre nakrúcanie si vybrali exteriéry v okolí Blatnice vo Veľkej Fatre. Kaštiele i domy so slamennými strechami, kone a koče, roľníci i bývalí aristokrati všetko vyzeralo ako pred storočiami. Hlavného predstaviteľa vybrali na základe fyzických dispozícií. Bohužiaľ, vôbec nevedel hrať. Preto Siakeľ sám vybral nového herca, ktorým bol už vtedy známy divadelný herec Theodor Pištěk. Mária Fábryová, predstaviteľka Aničky, nielenže nemala skúsenosti s filmovaním, kamera jej dokonca naháňala strach. Odvtedy už nehrala v žiadnom filme.
Spočiatku film patril medzi najpremietanejšie diela svojej doby, ale záujem sa postupne stratil. Ostal majetkom producenta Jána Závodného amerického Slováka, rodáka z Brezovej pod Bradlom. Pre americké publikum bol film nepoužiteľný, lebo mal slovenské titulky a na anglické peniaze neostali. Napokon ho Závodný uložil do garáže, kde čakal na svoje znovuobjavenie celé desaťročia. Keď Ján Závodný dostal list od Slovenského filmového ústavu, osobne ho ako 80 ročný priniesol na Slovensko. na filme spoluúčinkovali obyvatelia Blatnice a Šútova. Autorom scenára a režisérom filmovej rekonštrukcie bol v roku 1975 Ivan Rumanovský. Televízne vysielacie práva vlastní STV. (oficiálny text distribútora)

(viac)

Recenzie (35)

Marthos 

všetky recenzie používateľa

Slovenský lidový hrdina z přelomu 17. a 18. století - zbojník Jánošík - se s odstupem let stal ve vyprávění slovenského lidu legendou, ochráncem utlačovaných, který bohatým bral a chudým dával. Jeho životní osudy přešly v letech před první světovou válkou i do české literatury, především Mahenova divadelní hra stávala řadu let mezi kmenovým repertoárem profesionálních i ochotnických scén. Jánošíkovská legenda se pak přímo nabízela k filmovému zpracování, které mělo velkou výhodu v jedinečném zachycení krásy slovenské přírody. Z podnětu amerických Slováků, kteří zajistili potřebné finanční prostředky, natočila nově ustanovená společnost Tatra-Film-Company Jánošíkovy osudy v roce 1921. Na tvorbě a vzniku celého projektu mají zásadní podíl čtyři slovenští tvůrci, žijící trvale v americké emigraci. Vedle autora původního scénáře Jána Žáka-Marušiaka to byli zejména režisér Jaroslav Siakel' (který završil svůj předlouhý život v úctyhodných sto jedna letech), jeho bratr Daniel a producent John (Ján) Závodný. Do hlavní role byl obsazen nestor českého filmu, tehdy šestadvacetiletý Theodor Pištěk, který získal výjimečnou příležitost ztvárnit herecky náročnou postavu. Film byl natáčen současně dvěma kamerami podle dvou odlišných scénářů, z nichž jeden byl určený pro americké krajany a druhý pro domácí publikum. Neobvyklá a originální je pak samotná struktura vyprávění skrze retrospektivní vzpomínky starého bačy. Zfilmovaný Jánošík přirozeně slavil velký ohlas jak v Československu, tak v zámoří, kde nakonec skončila i jediná kopie. Ta byla náhodně objevena na počátku sedmdesátých let Johnem Závodným, který ji okamžitě daroval slovenskému filmovému archivu. Zrestaurovaná verze se nakonec dočkala obnovené kinopremiéry a vrátila slovenskému národu jejich legendu. Špičkové převedení filmu na DVD nosiče je doplněno vyčerpávajícím bonusovým materiálem, v němž je zachycen zrod, vývoj a následný osud němého Jánošíka tak, jak by si přál každý filmový fanoušek. ()

Reklama

Anderton 

všetky recenzie používateľa

Toto je film, ktorý skôr či neskôr musí vidieť každý Slovák. Hodinová verzia Jánošíkovho života je veľmi svižný film, preplnený udalosťami, čiže v tom dorom slova zmysle čisto dejový. Nejaké psychologické ponory sa tu samozrejme nekonajú, tu išlo najmä o to, aby mal scenár/film hlavu a pätu, aby diváci rozumeli, na čo sa pozerajú a aby to najmä VZNIKLO. Celkom ma prekvapilo, že film na mňa pôsobil rovnakým dojmom, ako zahraničné, čiže podstatne drahšie produkcie tej doby. Emocionálny dopad Ganceho a Griffithových filmov to nemá, ale asi by sa mi na trojhodinového nemého Jánošíka pozerať nechcelo. ()

Webb 

všetky recenzie používateľa

První natočený Jánošík, který vyšel ve dvou provedeních, Československo a USA. Dochovala se však pouze ta USA verze. Můj také první viděný Jánošík, jehož legenda daleko předchází jakékoliv filmové zpracování. Tato prvotina byla docela slušně udělaná a asi i k ní budou často pozdější kousky přirovnávány. ()

Wacoslav1 

všetky recenzie používateľa

Mno je to už 95 let starej kousek, proto je třeba na něj pohlížet z jistou shovívavostí. Pokud se mi u verze z roku 1935 zdálo, že tam neexistuje něco jako dramaturgie nebo souvislej scénář, tak tady to platí dvojnásob. Navíc ten kapku vypasenej Jánošík je lehce castingovej fail, ale tak dám za 3* je to první zpracování příběhu má to švih a z hudebním doprovodem a přidanými zvuky vám to jako němý film ani nepřijde.50% ()

Galéria (6)

Zaujímavosti (42)

  • Plánovaný rozpočet filmu bol 25 000 - 30 000 amerických dolárov, ktorý sa nepodarilo autorom zabezpečiť ani z dvoch tretín. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
  • Jánošík je jedným z prvých ozvučených filmov, ale aj tak nesie isté stopy nemého filmu. Najvýraznejšou z nich je používanie prehnanej gestikulácie k vyjadreniu pocitov, konania a prežívania skutočnosti. Gestami hrajú intenzívne všetci herci a ich vyjadrenie miestami nadobúda až komický rozmer, a to aj v tragických scénach. (Raccoon.city)
  • Tržby vo vtedajšom Československu dosiahli skoro 19 miliónov korún. (Raccoon.city)

Reklama

Reklama