Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Keď sa Jaroslav Siakeľ roku 1921 rozhodol urobiť historický krok v slovenskom filmovom umení, mal dve kamery, tretinu scenára, hlavného predstaviteľa bez profesionálnych filmových skúseností a herečku, ktorá predtým nikdy nevidela film. Plány na nakrútenie začali v Chicagu, kam sa Siakeľ vysťahoval pred I. svetovou vojnou. Tesne po vojne ho poverila skupina Slovákov žijúcich v USA, aby s bratom Danielom urobili film, ktorý by zobrazil hrdinské epizódy z Jánošíkovho života.
Pre nakrúcanie si vybrali exteriéry v okolí Blatnice vo Veľkej Fatre. Kaštiele i domy so slamennými strechami, kone a koče, roľníci i bývalí aristokrati všetko vyzeralo ako pred storočiami. Hlavného predstaviteľa vybrali na základe fyzických dispozícií. Bohužiaľ, vôbec nevedel hrať. Preto Siakeľ sám vybral nového herca, ktorým bol už vtedy známy divadelný herec Theodor Pištěk. Mária Fábryová, predstaviteľka Aničky, nielenže nemala skúsenosti s filmovaním, kamera jej dokonca naháňala strach. Odvtedy už nehrala v žiadnom filme.
Spočiatku film patril medzi najpremietanejšie diela svojej doby, ale záujem sa postupne stratil. Ostal majetkom producenta Jána Závodného amerického Slováka, rodáka z Brezovej pod Bradlom. Pre americké publikum bol film nepoužiteľný, lebo mal slovenské titulky a na anglické peniaze neostali. Napokon ho Závodný uložil do garáže, kde čakal na svoje znovuobjavenie celé desaťročia. Keď Ján Závodný dostal list od Slovenského filmového ústavu, osobne ho ako 80 ročný priniesol na Slovensko. na filme spoluúčinkovali obyvatelia Blatnice a Šútova. Autorom scenára a režisérom filmovej rekonštrukcie bol v roku 1975 Ivan Rumanovský. Televízne vysielacie práva vlastní STV. (oficiálny text distribútora)

(viac)

Recenzie (35)

Marthos 

všetky recenzie používateľa

Slovenský lidový hrdina z přelomu 17. a 18. století - zbojník Jánošík - se s odstupem let stal ve vyprávění slovenského lidu legendou, ochráncem utlačovaných, který bohatým bral a chudým dával. Jeho životní osudy přešly v letech před první světovou válkou i do české literatury, především Mahenova divadelní hra stávala řadu let mezi kmenovým repertoárem profesionálních i ochotnických scén. Jánošíkovská legenda se pak přímo nabízela k filmovému zpracování, které mělo velkou výhodu v jedinečném zachycení krásy slovenské přírody. Z podnětu amerických Slováků, kteří zajistili potřebné finanční prostředky, natočila nově ustanovená společnost Tatra-Film-Company Jánošíkovy osudy v roce 1921. Na tvorbě a vzniku celého projektu mají zásadní podíl čtyři slovenští tvůrci, žijící trvale v americké emigraci. Vedle autora původního scénáře Jána Žáka-Marušiaka to byli zejména režisér Jaroslav Siakel' (který završil svůj předlouhý život v úctyhodných sto jedna letech), jeho bratr Daniel a producent John (Ján) Závodný. Do hlavní role byl obsazen nestor českého filmu, tehdy šestadvacetiletý Theodor Pištěk, který získal výjimečnou příležitost ztvárnit herecky náročnou postavu. Film byl natáčen současně dvěma kamerami podle dvou odlišných scénářů, z nichž jeden byl určený pro americké krajany a druhý pro domácí publikum. Neobvyklá a originální je pak samotná struktura vyprávění skrze retrospektivní vzpomínky starého bačy. Zfilmovaný Jánošík přirozeně slavil velký ohlas jak v Československu, tak v zámoří, kde nakonec skončila i jediná kopie. Ta byla náhodně objevena na počátku sedmdesátých let Johnem Závodným, který ji okamžitě daroval slovenskému filmovému archivu. Zrestaurovaná verze se nakonec dočkala obnovené kinopremiéry a vrátila slovenskému národu jejich legendu. Špičkové převedení filmu na DVD nosiče je doplněno vyčerpávajícím bonusovým materiálem, v němž je zachycen zrod, vývoj a následný osud němého Jánošíka tak, jak by si přál každý filmový fanoušek. ()

ScarPoul 

všetky recenzie používateľa

Jánošík ako Slovenský národný hrdina je podľa môjho názoru téma, ktorá je pre Slovákov nevyčerpateľná a ktorá sa bude dokým bude Slovensko Slovenskom na filmovom poli využívať v snahe dosiahnúť čo možno najreálnejší a najepickejší obraz tejto legendy. Prvý celovečerný slovenský film sa zaoberá práve týmto hrdinom. Jánošík sa vracia domov, vidí neprávosť páchanú na svojej rodine a svojich priateľoch, takže sa vzdá cesty celibátu a vydá sa na cestu zbojníka. Ľudia ho majú radí, lebo im pomáha. Vysokopostavený páni sú naštvaný, lebo ich okráda. Nakoniec ho chytia a on odvisne za rebro. Siakeľovi nemožno uprieť prvenstvo a ani spôsob ako sa z látkou popasoval. Aj keď film v súčastnosti pôsobí zastaralo a pre súčasného diváka sa tam nenachádza ani jedna pamätná alebo veľká scéna hodná zapamätania, je to film, ktorý má svoje tempo a aj svoju atmosféru - ku ktorej mu dopomáha prostredie stredného slovenska s malebnými dedinkami. Ku koncu film naberie na tempe a odflákne celý záver, vďaka čomu sa nemôže zjaviť katarzia ani napätie, čo považujem za najväčšiu chybu tohto filmu. Inak je to jednoducho nemý film z 1921. ()

Reklama

Radko 

všetky recenzie používateľa

Na salaš v slovenských horách prichádzajú traja návštevníci z mesta: valachovi pripomína jeden z nich Juraja Jánošíka. Začína sa odvíjať retrospektívny príbeh mytologickej postavy slovenských dejín, ktorý "bohatým bral a chudobným dával", nakrútený v r. 1921 v dvoch verziách - pre americké a československé publikum. Rekonštrukcia, ktorá je výsledkom skombinovania najpoužiteľnejších častí oboch dochovaných, no poškodených originálnych negatívov prebehla v r. 1975. Pištěk ako skúsený divadelný herec robí čo môže, ale osobne mi do úlohy vodcu hôrnych chlapov nesadol. K silnejším hereckým momentom patrili démonické úškľabky zlého grófa a nevyslovená závistnícka zlosť cigánky, ktorá podhodila zbojníkovi suchý hrach (tá herečka síce nerobila vôbec nič, len sedela, no sálala z nej mrazivá zlosť cigánskych vediem). Dramatické epizódy nechýbajú, ale film sa skôr sústreďuje na vykreslenie poddanského života a života bohatej šľachty, samotným zbojníckym akciám a sociálnemu Jánošikovmu cíteniu venuje až trestuhodne málo priestoru. Pozn. Citát z dobového plagátu filmu svedčí o silnej národnobuditeľskej úlohe filmu: "Jánošík je symbolom boja proti maďarskému zemianstvu, ktoré slovenský ľud utláčalo a držalo v putách. Dnes, keď slovenský národ púšťa sa na volných krídlach k voľnému letu, aby sa dostal na svetové závody, naši americkí bratia pomáhajú i v tejto práci, ba novou silou idú za vytknutým cieľom.". ()

Slarque 

všetky recenzie používateľa

Na úvod se musím přiznat, že nejsem schopen posuzovat tenhle film v dobovém kontextu – mé znalosti z období němého filmu jsou prostě žalostně malé. Jinak jde o rekonstrukci filmu (ukončena roku 1975), při které byly přidány nějaké ruchy a celou dobu zní hudba – tudíž už to ani není moc němý film. Příběh pádí s ohledem na stopáž tempem přímo závratným a spousta klíčových věcí se semlela tak rychle, že jsem se nestačil divit, třeba jakým fofrem sfoukli filmaři celý závěr. ()

Webb 

všetky recenzie používateľa

První natočený Jánošík, který vyšel ve dvou provedeních, Československo a USA. Dochovala se však pouze ta USA verze. Můj také první viděný Jánošík, jehož legenda daleko předchází jakékoliv filmové zpracování. Tato prvotina byla docela slušně udělaná a asi i k ní budou často pozdější kousky přirovnávány. ()

Galéria (6)

Zaujímavosti (42)

  • Jednotlivé zábery sa inscenovali dvakrát, vždy pre každú kameru osobitne. Tak vznikli dve odlišné verzie, ktoré strihali iní strihači. (Zdroj: sector.sk) (Raccoon.city)
  • Film sa nakrúcal súčasne dvoma kamerami rôznej výroby. Z Ameriky si priviezol filmový štáb kameru značky Šustek, s ktorou natáčal Oldřich Beneš. Horľavú filmovú surovinu však nedovolili štábu nalodiť, preto si v Paríži objednali náhradnú filmovú surovinu a druhú kameru značky Pathé, ktorú použil Daniel Siakeľ. Toto sa ukázalo ako problém pri neskoršej rekonštrukcii filmu. (Raccoon.city)
  • V polovině 70. let byl film rekonstruován, chybějící pasáže byly nahrazeny sledem fotografií, byla přidána hudba i ruchy. (zdroj www.kinobox.cz) (darek kartac)

Reklama

Reklama