Pád do ticha

Veľmi slušný film o lezení. Spôsob rozprávania (polodokument) síce občas rušil, ale zase niktorým scénam to dodávalo riadne grády. Nádherné zábery zasnežených štítov, skvelý zvuk... Posledná dvadsaťminútovka je síce v znamení takmersurealizmu, ale dokáže presvedčiť a vsugerovať pocity človeka na pokraji smrti... (26.04.2006)

Výnimka potvrdzuje pravidlo, teda i pravidlo neprerezávať lano, na ktorom visí spolulezec. Príbeh je silný, vôľa prežiť obdivuhodná. Keďže vieme, ako to dopadlo, z detailného opisu samozáchrany mizne napätie a ak nemáte vzťah k horolezectvu, začne sa do sledovania filmu vkrádať nuda. A keď je vám navyše, tak ako mne, cudzí výrok Edmunda Hillaryho, že jediným dôvodom jeho lezenia na Everest bolo to, že existuje, potom sa vaše hodnotenie ťažko dostane cez tri hviezdičky. (24.01.2010)

Toto je jeden z prvých filmov, vďaka ktorým som objavil 'našu databázu'. A pamätám si na to presne. Možno aj preto sa podvedome stal mojím obľúbeným. Ale to je len treťotriedna podstata. Tými hlavnými sú všetky, ktoré sa päťhviezdičkových komentároch objavujú. Len si pre seba pripomeniem tie podstatné ako sú vytrvalosť, podstata priateľstva, vernosť, láska. Či už vecná alebo osobná. Navyše nádherné horské zábery, čo súvisí aj s kamerou, no a réžia. Keby že je osobný rebríček rozšírený na TOP20, určite by sa u mňa tento film objavil. 100%. (20.11.2007)

Základná zásada horolezcov je neprerezávať za žiadnych okolností lano. Niekedy sa inak nedá. Niekedy je život bizarnejší ako najvymyslenejší príbeh a stane sa, že takýto zdanlivo vysoko neetický čin zachráni život obom. Zranený odrezaný lezec totiž pád prežije, no vyvinie extrémnu snahu dostať sa z ľadovej trhliny do bezpečia základného tábora. Použitými prostriedkami minimalistický polodokument sa dôstojne vyrovnáva vysokorozpočtovým napínavým filmom. No napriek uchvacujúcim záberom prírody a nadľudskému výkonu zraneného lezca vo mne nevyvolal ani zďaleka také pohnutie nad silou prírody ako ktorýkoľvek z dokumentov Paľa Barabáša. (26.01.2005)

Sváťa Pulec zvaný Bivak sedmkrát pokořil Milešovku a to je slušných 836 metrů nad mořem. Po osmé se mu to již nepovedlo a já ho budu raději na vozíku znovu tahat nahoru, než bych se opětovně díval na Pád do ticha. Ten mne totiž vůbec nepřesvědčil. Kde taky vzít nějaké napětí, když je od začátku jasné, že to všichni přežili? Já ho zkrátka nenašel, ale záběry hor byly slušné a poučení, že na zmrzlém šutru to může klouzat, se taky může někdy hodit. A přestože mám filmy z horolezeckého prostředí rád, tak tento považuji za nejslabší, jaký jsem kdy viděl. (13.07.2015)