Reklama

Reklama

Zeder

  • angličtina Zeder: Voices from Darkness (viac)
Trailer

Obsahy(1)

Mladý italský novinář Stefano odhaluje pomocí pásky použité na starém psacím stroji tajemný příběh vědce Paola Zedera. Paolo Zeder v roce 1950 zkoumal vliv typů terénů na pohřbené lidi. Přišel na to, že některé typu terénů dokážou vrátit lidi zpět k životu, což Stefana jeho vyšetřování přivádí ke skupině vědců, kteří se pokouší prokázat Zederovu teorii. (Chatterer)

(viac)

Videá (1)

Trailer

Recenzie (16)

Astaroth12 

všetky recenzie používateľa

Film ma značne chaotický scenár,dlhšie mi trvalo sa s neho vysomáriť a pochopiť súvislosti.Film hrá na silno rozvinutý detektívny príbeh,ktorý má v sebe dusnú atmosféru.Po príbehovej stránke zaujímavá a dobre prepracovaná detektívka z prvkami mysteriózna. Naozaj tento film narába z tajomnom ako King a do poslednej chvíle som ani netušil ako to môže skončiť.Len tých vypätých situácii je tu akosi poriedko.Začiatok aj koniec boli atmosferické bomby ale stred bol slabý.Ale aj tak som spokojný. ()

corpsy 

všetky recenzie používateľa

Človek by očakával od italo trashu na téma zombie krásne prevedené gore a zástupy nemŕtvych, v hnilobu napodobujúcich maskách. Ale čo čert nechcel, Pupi Avati nepatril medzi hlavný prúd talianských mäsiarov a tak si tento hororový subžáner natočil k obrazu svojmu. Dopadlo to nad očakávania. Pre mňa totálne neznámy, stratený kúsok obdarený majstrovským narábaním z atmosférou a napätím. ()

Reklama

Ten Druhy 

všetky recenzie používateľa

Hoci sa to nezdá, Zeder je film o nemŕtvych. S talianskymi zombíčinami L. Fulciho Zombie 2 (1979), D. Lenziho Incubo sulla citte contaminata (1980) a A. Bianchiho Notti del terore (1980), ktoré vznikli v podobnom čase, však nemá veľa spoločného. Je to hororovo ladený triler s prvkami detektívky (pátranie na vlastnú päsť), zaobíde sa bez komplikovaného make-upu aj gore. Zeder kladie dôraz na atmosférický príbeh s úvahami o posmrtnej existencii. Myšlienku, že zloženie pôdy má vplyv na mŕtve telá a dokáže ich priviesť znovu k životu, mnohí poznajú zo známejšieho filmu Pet Sematary (1989). Knihu, ktorá sa stala jeho predlohou vydal Stephen King v rovnakom roku ako vyšiel Avatiho Zeder (1983). Náhoda alebo súvislosť?? Nepodarilo sa mi zistiť. Pupi Avati rád spája technológiu s mágiou. Verí, že rôzne technické vymoženosti (elektrické písacie stroje, počítače...) majú určitú inteligenciu a schopnosť skrývať tajomstvá, v neočakávanej chvíli ich odhaliť. V prológu filmu, ktorý sa odohráva v roku 1956 vo francúzskom mestečku Chartres sa stane toho toľko, že to stačí na samostatný film. Potom sa príbeh vyvíja pozvoľna, je mysteriózny, pútavý, ale dosť mu aj pomáha Ortolaniho hudba. ()

darkrobyk 

všetky recenzie používateľa

Prvních deset a posledních deset minut je naprosto dostačujících a z celého filmu také nejlepších. Je zajímavé, že Avati přichází s filmem, kde je snaha přivést zemřelé zpět pohřbením v určitých K-zónách, v době, kdy S.King vydává svůj Řbitov zviřátek. Ten je ovšem nesrovnatelně lepší stejně, jako film podle něj natočený. Mám slabost pro italskou bizarní, mysteriozní a horrorovou kinematografii, tenhle film - s velmi dobrou kamerou, hudbou i hereckými výkony - mne bohužel neoslovil. Bát se není čeho a vyjma několika scén (z toho jedné lekačky) plyne líně jako stojatá voda v řece. Pátrání po autorovi vzkazu je utahané, nudné a bez překvapivých zvratů tak, jako to neuměli jiní italští mistři. ()

Martin741 

všetky recenzie používateľa

Moj prvy Pupi Avati a hned padla volba na nejaky klasicky horor od Avatiho. Film Zeder pojednava o tom, ze druh a typ pody /a chemicke reakcie v tychto podach/ mozu mrtvych priviest k zivotu. A ako hlasa obal filmu : The Dead shall Rise. A tymto filmom samotny reziser ukazal, ze horory fakt vie tocit. Pre mna asi najlepsi Pupi Avati. Sranda, ze s tymto filmom suvisi aj americky The Pet Sematary. 88 % ()

Galéria (42)

Zaujímavosti (1)

  • Ako tzv. K-zónu použili filmári stavbu Colonia Provincia Varese, prímorský rezort na jadranskom pobreží pri mestečku Cervia, ktorý medzi rokmi 1937 a 1939 postavil architekt Mario Loreti. (MIMIC)

Reklama

Reklama