Schmidtov príbeh

Po druhém zhlédnutí zvedám hodnocení, protože první půlhodina je opravdu vydařená ("Nestačím se divit, co to se mnou bydlí za ošklivou ženskou."). Druhá polovina filmu se ale neskutečně vleče a slzavý závěr... řekněme, že by se hodil do jiného filmu. Vzpomínáte na ten díl South Parku se Stanovým dědečkem? Pusťte si radši ten. (21.05.2006)

Je to cesta obyčajným životom. Je to o tých každodenných drobnostiach ktoré všetci poznáme, ale vo filme majú svoj priestor málokedy. Tu sú však plnohodnotným spoluhráčom hlavného hrdinu. Dostane sa Vám pocitu, aký nechceme na záver života zažiť. Nikto nám nerozumie, vlastná žena je len otravný element, nemáme čo robiť. A rekapitulácia životných zážitkov sa akosi nedostáva do kladných hodnôt. Preto sa Schmidt rozhodne, nepremárniť už ani minútu. (18.01.2011)

Krize pozdního věku přinášející smutek, hněv, strach a osamění. Myslet sobecky jen na sebe, či vzdát se svého štěstí na úkor štěstí jiných? A co dělat, když ani jedno není útěchou? Payneho hořce smířlivé pojednání o tom, že život je tak prázdný, jak si jej naplníte.. Vedle exemplárního trouby v podání Mulroneyho či nelítostného praktika Archimedova zákona Kathy Bates si film samozřejmě krade Nicholson, který v pro sebe neobvyklé poloze podává zásadní výkon a ještě si stačí podobně jako ve Vlkovi označkovat své nové teritorium.. (22.08.2019)

Taký skôr smutnejší film s občasnými humornými situáciami, ktorý do nadpriemeru ťahá hlavne Jack Nicholson v škatuľke v akej sa ocitol v posledných rokoch svojej kariéry. Len sa tu už nesnaží toľko vtipkovať a je to viac na vážno. Má to zbytočne prehnanú stopáž a ku koncu to je už trochu naťahované, ale za jedno pozretie to určite stojí. 6/10. (05.04.2022)

Podľa mňa výborné. Taký príjemný príbeh o jednom človeku, ktorý na sklonku života rozmýšľa aký to malo všetko vlastne zmysel. To asi čaká pomaly každého. :-) Nicholson zahrá absolútne čokoľvek a je teda tradične perfektný. Filmu trocha škodí neumiernená stopáž, ktorá v kombinácii s pomalým tempom spôsobuje, že film sa ku koncu už trochu vlečie. Keď sa však správne naladíte na atmosféru filmu, tak si ho vychutnáte. Podobne ako napr. u Zlomených kvetín. Nakoniec by som ešte spomenul hudbu Rolfea Kenta, ktorá je naozaj výborná a krásne podfarbuje dej. (22.05.2006)