Chaplin dedinským hrdinom

Charlie Chaplin a sen ako prvok na ktorom vystaval obidve zápletky svojho filmu Sunnyside. O vtipné momenty tu ako obvykle nie je núdza. Chaplin z umom stupňuje humor a tragiku do takej miery že nikdy jedno neprevyšuje druhé. Je pravda že ako krátkometrážny film, ktorý sa predsa len na poli svojej stopáži rozťahuje, nepôsobí tak komplexne ako Chaplinové dlhometrážne filmy alebo tie krátke, v ktorých sa zaoberá len určitou udalosťou. Ale obhliadnuc od toho je to predsa len film, ktorý dokáže pobaviť a ktorý Chaplinovu menu nerobí hanbu. Tento film postavil na fakte že jeho postavu - pred tulákom - všetci dobre poznajú. (14.12.2010)

To ranné (ne)vstávanie, akoby som už niekde videl, priamo vo svojej domácnosti. Len ten budíček kopancom do zadku neprevádzkujeme. Chaplin sa na dedine neobjavuje často, tu urobil vzácnu výnimku. Súčasťou vtipov sa tak stávajú aj domáce zvieratá, ale vtipu je na tú dĺžku pomerne málo. Dobré sú prechody zo snov, ako negujú predchádzajúci dej, a tiež gagy hlavne na začiatku filmu. (05.09.2018)

[3,5*]     "Sugar's to sweeten - not to thicken."     Nápaditá krátka groteska, jedna z Chaplinových posledných. Charlie je tu ako dievča pre všetko - od domácej gazdinej, cez pastiera kráv, predavača, upratovača, až po hotelového sluhu. Zaujímavo sa tu pracuje s náladami, keď tá bláznivá grotesková občas prechádza až do takej melancholickej. Výborné sú hlavne tie snové pasáže (najmä tanec s vílami) a romantické scény s Ednou Purviance (hra na slepú babu, skvelá hra na piane, nákup ponožiek). A to neustále kopanie do zadku sa budem tváriť, že nevidím. Videná 30-minútová verzia s veľmi dobrou hudbou Charlieho Chaplina z roku 1974 (hoci spočiatku je trošičku vtieravá). (06.08.2023)

To slabší z druhého období.¬         Jedna z těch slabších nikoli však slabých grotesek natočených Ch. Chaplinem v jeho druhém období, kdy v rr. 1916–18 točil krátko- či nejvýš středometrážní grotesky. Chaplinovi se v tomto období už daří točiti i snímky lepší úrovně, než jaké dosahovaly v jeho prvním období úvodního jeho filmového vyučení v rr. 1914-15, nicméně kvalita snímků je rozkolísaná a ne všechno z tohoto období lze označiti za podařené. Ze strany Chaplina sílí tlak na kvalitu děl, což vrcholí rozvázáním smlouvy s "First National Exhibitors' Circuit" a založením vlastní podílnické společnosti "United Artist Corporation" v lednu 1919, pod jejíž záštitou vytváří prakticky všechna svá zbývající díla, od ještě krátkometrážního "Profesora" po celovečerní komediální drama "Světla ramp".¬                 [Zdroje: 1. Wikipedie, English (en.wikipedia.org/). 2. Filmová databáze IMDb (imdb.com/)] (21.10.2019)

Chaplin ako večný rojko a veľký spáč, rozprávanie pomocou sna a až prekvapivo veľa dramatickejších, resp. vážnejších momentov a situácií. Bavilo ma najmä zakomponovanie prvku prebudenia ako prelínanie sna a reality (časť s rusalkami je v tomto bode excelentná), ako obvykle haldy nápadov a síce nie až tak bravúrne vtipných, ale stále skvele humorných scénok. Dlhšia stopáž však zapríčiňuje pocit trochu zbytočného naťahovania, ale celok, i keď nie je tak humorný ako iné Chaplinove filmy, je veľmi kvalitný a neurážajúci; práve to ho miestami zachraňuje. Niektorí vedľajší herci sa objavujú vo viacerých úlohách, čo je vzhľadom na ich príjemný prejav a zábavnosť jednoznačne plus. Len škoda občasnej monotónnosti a rozvláčneho tempa. 75% (21.04.2014)