Vůle

Úžasná, pritom krátka veta: "Svedomie je luxus." Tak to vtedy bolo a rozhodnúť sa "správne" bolo veľmi ťažké. A kto vedel, čo je správne v roku 1939, 1940, keď situácia vyzerala úplne inak, keď o plánoch na vyhladzovanie sa ani nevedelo? Vedel len to, že asi nie je správne istú skupinu obyvateľstva pranierovať, trestať, prenasledovať, ochudobňovať, ale na to potrebuje práve to svedomie a vyhnúť sa koncentrovanej a zmanipulovanej nenávisti, kedy sa zlo relativizovalo a dokonca považovalo za dobro - my trestáme tých nehodných, tých, ktorí nás nenávidia... Veľmi ťažká vec a preto by každý mal nahliadať na dané obdobie očami ľudí, ktorí vtedy žili, aké boli vtedy postoje, čo sa považovalo za "normál". Lebo dnes je ľahké tváriť sa aký som progresívny antifašista, pritom praktiky, názory, nálepkovanie a kádrovanie mám presne to isté, ako tí náckovia a tých "nezodpovedných" by som najradšej deportoval do tretích krajín, prípadne im praješ nech skapú. Takí by v dobe druhej svetovej patrili presne do tábora tých najväčších náckov a dnes sa hrajú, akí sú antifašisti a demokrati - pretože im je to jedno, za akú vlajku bojujú, hlavne, že môžu byť aktivistami. Škoda len, že film nebol silnejší, ukázal zbytočne veľa ľahkých žien a pijatiky, radšej mohol ísť výraznejšie po stope tej vety - aký luxus je mať to svedomie, keď každý na teba tlačí, aby si ho nemal. (06.02.2024)

Ťažký film. Asi ako tá doba v ktorej sa odohráva, táto bola vykreslená parádne, čo sa týka scenérií (exteriéry, interiéry) ako aj správaním sa ľudí (protižidovské nálady, odboj). Policajti, ku ktorým Wil patrí, to mali ťažké. Nemeckí okupanti si v podstate mohli robiť čo chceli, a prizerať sa tomu mali príkazom. Bolo na každého svedomí, na ktorú stranu sa pridá, Wil akoby lavíroval niekde uprostred, čo bolo samozrejme neudržateľné a dostávalo ho to (a jeho okolie) do problémov. Nie som si istý, či by to takto reálne fungovalo, ale vo filme prechádza celou sériou ťažkých situácií a volieb, je to obohatené naturalistickými scénami, ktoré podčiarkujú zložitosť tej doby. Zamňa výborné herecké výkony. Škoda obrazového formátu, potešil by aspoň 16:9. (09.02.2024)

Zámer a myšlienka sú dobré, čo ešte môžem vyzdvihnúť, je kamera a dosiahnutý farebný kontrast: odtiene zlato - žltej v kombinácii s tmavo-modrou alebo hnedou. Všetko ostatné pokazilo myšlienku. Príbehu chýba napätie a po desiatich minútach vystrieda zvedavosť už len nuda a príbeh je tak čitateľný, do konca vás ničím neprekvapí. Tragický je výber hercov, Wil je také milé mačiatko bez pazúrikov. Nedokáže meniť výraz, jeho široko otvorené oči majú rovnaký pohľad, či sa deje tragédia, premáha ho strach, či vo chvíľach mileneckých nežností. Na túto úlohu bolo treba nájsť charakterovú postavu. Pozeráte na slabocha, ktorý len túži prežiť vojnu, hoci nesúhlasí s počínaním nacistov a s tým, čo sa od neho, ako od policajta, očakáva. Lenže s nimi popíja, keď sa má tváriť sebaisto, je ustrašený a navyše príliš veľa rozpráva. Autori sa snažili podať nám nešťastie tej doby aj obrazmi mučenia, ale aj tie sa míňajú účinkom, ak ich je priveľa. Dostali sme len ďalší príbeh z druhej svetovej vojny, ktorý nemá v sebe náboj vyvolať hlboké a dlhotrvajúce pocity. (28.03.2024)

Učebnicová ukázka dobrých záměrů, ze kterých přílišná modelovost, scenáristická jalovost a režijní / výtvarná přepjatost udělala dokonalý exploaťák. Ústřední situace a pavouk morálních zkoušek jsou vystavěny tak okázale kostrbatě, že postava Wila působí spíš jako prázdná schránka procházející modelovými volbami a dilematy, kterými tvůrci demonstrují složitost situace okupovaného národa. Figura protagonisty není konzistentní, tím pádem není uvěřitelná, podobně jako není uvěřitelné režijní pojetí, které nejasně lavíruje mezi naturalismem a přehnanou výtvarnou stylizací. Doba i postavy tak skutečně působí jen jako přeludy průměrného scenáristy a jejich trajektorie jako pimprlové divadlo nevalného režiséra. Černá kniha, ze které někdo vytrhal všechny dobré kapitoly, Saulův syn, kterého někdo připravil o veškerou znepokojivou energii. Zbývá děravý morální thriller, jehož naléhavost je tvořená samými vykřičníky a žádným významem. (05.02.2024)

Za mňa príliš pomalé, byť o to o dvacku kratšie, zrejme by aj podstata či pointa snímku dosiahla ďaleko väčšiu váhu. Niektoré pasáže mi prišli vyslovene zbytočné, pričom do bodky súhlasím s názorom užívateľa "Arsenal83". Zaujímalo by ma len, či sa človek s hodnotami rodí, alebo ich v sebe postupne dokáže vypestovať. (06.02.2024)