Trio z Belleville

Trio z Belleville je plné emotívnych obrazov a krásnych podobenstiev. Sylvain Chomet predstavuje svojského tvorcu na poli animácie a tento jeho prvý celovečerný film to potvrdzuje. Príbeh babičky, ktorá sa vyberie zachrániť svojho vnúčika pred zlými mafiánmi môže znieť banálne - ale v Chometovom prevedení sa jedná o veľmi citlivý príbeh. S neuveriteľnou ľahkosťou sa tu striedajú dramatické a temné pasáže s tými hravými a vtipnými. Postavičky majú svoje typické črty - predĺžený nos, veľké oči, výrazné zuby a tak si v mozaike rôznych ľudí môžte všimnúť rôzne typy a charaktery - až teda na Američanov, ktorý sú všade rovnaký. Krásna melancholická atmosféra podfarbená príjemnou hudbou a dokonalé prepracovaným prostredím robia s tohto filmu nezvyčajný zážitok. A to aj napriek faktu, že sa nejedná o typickú dramatizáciu príbehu a film je skôr pomalý a má v sebe veľa skrytých myšlienok - či už je to znázornenie pokroku, ktorý ničí všetko prirodzené a ženie svet do chaosu, alebo že láska a úcta a spomienky nám dávajú silu postupovať vpred. Je tu toho strašne veľa a je veľmi zábavné všetky odkazy a myšlienky čo ich len na svete je objavovať v tomto 80 minútovom snímku. Jeden z filmov, ktorý majú šancu stať sa skutočne nezabudnuteľnými. Absenciu dialógov schvaľujem. (09.03.2011)

V animovanom žánri sa jedná o výsostne osobitý film. Vskutku jedinečná animácia, nápaditosť, či hravosť. Elegancia spracovania je pekná, no zároveň banálna, rovnako ako aj celý príbeh, ktorý ma nedokázal vtiahnuť do deja. Celý čas som čakal, kým príde niečo, čím by ma film ohúril, no nestalo sa. A tak aj napriek výraznej jedinečnosti si film budem pamätať ako prostý, všedný. 65%. (18.11.2009)

Je ca. 21.00. Celkom podľa pravidiel surrealistickej "objektívnej náhody" náhodne zapadám po čerstvom zhliadnutí Tria z Belleville do istého slovenského baru zvaného príznačne Belleville - pardón - Manhattan. V jeho výklade ma víta socha Slobody (hoci nie taká obézna ako tá vo filme) a poltucet ca. 40 cm vysokých epoxidových jazzových hudobníkov. Hm... Vo filme sa muzicíruje prostredníctvom extrémne originálnych hudobných nástrojov, masáž tela je prevádzaná psychopatologickými technikami. Babička Souza (vďaka ktorej je Trio z Belleville geriatrickou obdobou Alice v krajine zázrakov) zďeľuje emocionálne hnutia píšťalkou, pri výbere obuvi uprednostňuje silne psychedelický štýl a z času načas produkuje dadaistické výtvarné diela s utilitárnym upotrebením (bicyklové koleso na Eiffelovej veži). Pes Bruno trpí chronickým stresom a následnými nočnými morami v najklasickejšom štýle talianskej metafyzickej maľby. Zdivočelá Chometova fantázia sa ako u Miyazakiho explozívne rozpína ďalej a jej triumfom je mnohovrstvová metafora v podobe premietacieho plátna rútiaceho sa ulicami. Trio z Belleville je ozajstný skvost, ktorý nestavia na príbehu, ale na dianí ako takom, v ktorom je literárnosť a naratívnosť vytlačená v prospech sledu obrazov nabitom dynamikou emócií. Mafiánska zápletka je len zámienkou na rozohranie nostalgických a melancholických nálad s mierne depresívnym podtónom. Spôsob, akým Chomet dojemne a láskyplne mýtizuje, mytologizuje (tri jazzové veteránky revokujú v privátnej sfére čarodejnice zo Súboja titanov) a démonizuje New York je paralyzujúco odzbrojujúci. A o čom že to má všetko vlastne byť? Ak má nejaký film také jedinečné poetické kvality, ja jednoducho po zmysle nepátram. Asi kvôli presvedčeniu, že poézia je tým najväčším zmyslom skutočného umeleckého diela. Trio nepotrebuje žiadne 3D k tomu, aby pôsobilo "plasticky". V tejto súvislosti ma zaujíma názor šéfov štúdia Disney na budúcnosť 2D. (30.01.2006)

Netradícna "rozpravka", aj ked myslim, ze nie vsetko, co je kreslene musi byt rozpravkove, s originalnou animaciou, vybornou hudbou a celkovo vynimocnym prevedenim...v podstate neme obrazky, ktore prechadzaju obrazovkou...(mozno skoda, ze nie uplne neme, aj ked to uz by bolo vo vodach melancholie...), ktore su vsak tak neuveritelne putavo nasnimane, ze je tazko odtrhnut oci od (platna, telev.obrazovky, monitora, atd.:)) Skoda vsak, mal to byt nemy film....a Bruno a vsetko okolo neho je myslim uz teraz nezabudutelne...(najblizsie ked uvidim vlak, tak...:)) (07.08.2004)

TRIO Z BELLEVILLE je myšlenkově hluboké, zábavné, humorné a groteskní... a navíc je zcela oprávněně vychvalované a opěvované. Troufnu si tvrdit, že v případě tohoto Chometova opusu jde (více/méně) o záležitost ryze dospěláckou. Nechci teda nijak odrazovat od shlédnutí děti, ale myslím, že tento příběh je stavěn především pro dospělejší část populace. Dějové/obsahové souvislosti jsou mnohdy vysvětleny nezřetelně - tak, že by tento snímek imho většinu nedospěláků neoslovil (ba v horším případě odradil). Snímek oplývá kopou geniálních vtípků, náznaků, narážek, hříček a vychytávek, které z něho dělají dílo svěží a na několik shlédnutí. Shrnuto a podtrženo: Viděl jsem, kochal jsem se... a rád si jednou za čas tento filmový zážitek zopakuji. (02.02.2004)