Slávici v klietke

Clément Mathieu (Gérard Jugnot) dostáva miesto v internátnej chlapčenskej škole, ktorá je skôr niečo ako polepšovňa kde sú tí menej zvládnuteľní chlapci. Clément sa chce s chlapcami viac spriateliť a spraviť z nich chlapčenský spievajúci zbor. Či sa mu to podarilo tak to nechám na každého uvážení. V každom prípade neskôr vo filme deti spievajú naozaj nádherne a je to med na uši (či ako sa to hovorí hehe). Kratší, milý "filmík", ktorý ukazuje to, že niekedy rebelantské správanie je krikom o pomoc, ktorú niekomu niekto nevedel poskytnúť a s väčšinou pubertálnych detí sa dá pracovať. V tomto filme je nepochopiteľné správanie riaditeľa školy, ktorý sa správa stále inak a to pripisujem aj kratšej dĺžke tohto filmu, kedže nedokázal dobre rozvinúť osobnosť riaditeľa, ktorý mal byť tým zlým elementom. Koniec nie je veľmi podarený a čakal by som od neho niečo viac buď niečo dojímavé, alebo zaujímavejšie, ale čo sa dá robiť. Napriek nejakým výčitkám je to vskutku veľmi zaujímavý podnetný film, ktorý môže čo to napovedať o správaní detí a ako k nim lepšie pristupovať. Princíp zlého a dobrého musí byť vždy zachovaný (zlý dobrý policajt), aj v rodine by to tak malo fungovať. Toho zlého deti nenávidia, ale neskôr o pár rokov si ho oveľa viac vážia. (11.12.2015)

(7,5/10). Vřelý a hřejivý snímek z francouzské internátní školy. Je to moc krásný film, který divákovi předkládá naprosto nádherné pěvecké výkony chlapeckého sboru. Tato věc dělá Slavíky v kleci výjimečným filmem. Ostatní okolo je takové bezstarostné a tak trochu na obláčku. Scénář občas předvádí zajímavé kličky, které mu však divák milerád odpustí. Věřím, že ke konci filmu oko nejednoho cynika nezůstalo suché. (27.02.2022)

Ano, musím souhlasit s tím, že tenhle snímek je variací na stokrát viděné téma a ve svém žánru nemá čím překvapit. Přesto k němu přistupuji trochu jinak než k jemu podobným. Hudební složku (sbor Les Petits Chanteurs de Saint-Marc, jehož dlouholetým členem byl i Jean-Baptiste Maunier alias Pierre Morhange) příběhu znám již několik let, ale snímek samotný se mi podařilo zhlédnout až teď. Jsem smutný z jeho neoriginality, jsem smutný z jeho jednoduchosti, ale ta hudba, ona je jak pohlazení po duši, žije vlastním životem, vytváří atmosféru a dává snímku duši. Bez ní by nebyl ani polovičatý... Jen zavřít oči a otevřít uši... (11.08.2009)

Podla mňa tento na oko priehľadný scenár až tak extrémne priehľadný nie je. Niektoré vyústenia sa odohrajú trochu inak, ako som predpokladal a jedna dejová línia dokonca úplne opačne proti očakávaniam. Body navyše zabezpečuje "vajcovitý" Gérard Jugnot, francúzsky Bob Hoskins. Ak by chlapci počúvali životom skúsenejšieho spolužiaka (meno mi cez noc vyfučalo z hlavy), tak mali prepichnúť všetkých profesorov bajonetmi a nemuseli absolvovať okrem iného ani tortúru na hodinách spevu :) (27.06.2017)

Slabý scenár?? Vynikajúci nápad, výborné humorné myšlienky, fantastická hudba a naozaj som sa do toho vžila... Úplne reálne (skoro úplne). Ale treba si uvedomiť, že naozaj nie všetky deti, ktoré boli napchaté do takýchto inštitúcií, tak boli "problémové". Preto ak by sa náhodou dostali pod vedenie nejakého schopnejšieho pedagóga, ktorý by ich vedel inšpirovať, tak sa zjednotia a potlačia tých, ktorí robia problémy. (pieseň *Vois Sur Ton Chemin*, ktorú spomínal Houdini, tak to je v podstate pieseň *Les choristes*, len v dlhšej verzii, ja osobne ju mám asi tiež najradšej, ale spolu s *Les avions en papier*) (11.04.2009)