Rebel bez príčiny

Nějak mě zklamalo to vyústění. Dějová linie s pološíleným kamarádem tomu podle mě moc nepomohla a až moc se tlačí do popředí. Kdyby se to víc věnovalo skutečné generační výpovědi a ne jen jednomu do extrému zahnanému případu, bylo by to o ten poslední stupínek lepší. Takhle je to jen působivá podívaná, ale úplně pod kůži se to nedostane. (25.06.2010)

Hlasom Jean-Luca Godarda: "Nicholas Ray is cinema" sa však dostávam k určitým roztržkom, keďže Rebel bez príčiny (ako film) je určite významným miľníkom kinematografie. Perfektne dobovo načasované, konceptuálne a v rukách konkurencie príbehovo nepokryté a revíziou vynútene privolané. Zdanlivo banálny príbeh je skôr výpoveďou mladej nesprispôsobivej generácie, ktorú konfrontujú stereotypy nevyrovnaných rodičov a vlastný sugestívny stimul nedbať na následky svojho vyčíňania. Avšak, vedomá expresívnosť a okatá štylizácia sa častokrát (na tak závažnú tému) odkláňa od vizuálnej sprostredkovanosti, než by to bolo potrebné. Táto téza je dozaista podopretá autorskou substanciou, ale mám problém s jej formou odovzdania. Kazan síce ponúkol dospievanie mladých na vidieku pomocou poetiky mizanscén, ostrosti realizmu a jeho hrán, takisto i pomocou ultimátneho románu a preto chápem Rayov odlišný ideový zámer. Nezostáva mi však zapochybovať nad jeho miernou neistotou a výpomocnými trikmi k dosiahnutiu emočného efektu, ktorý ten parciálny a výstavbový pre neho tvorivo a pre tento účel dotvára. Johnny Guitar (1954) či In a Lonely Place (1950) sú jeho skutočnou esenciou a možno práve aktuálnejšia veková hranica, ktorú režisér práve počas tých časov prekonával mu utkvela v pamätihodnejšiu predstavivosť situácií a spôsobilosti, ako bude naráciu vytvárať a čo ho na životných skúsenostiach bezprostredne postretlo. Každopádne si tento film zaslúži rešpekt a treba sa pri ňom skutočne držať základnej sociologickej zložke, ktorou práve nespútaná živelnosť vyvíja prechodové impulzívne hrany v následný až prekonaný čistý prach, ktorý po nich po rokoch ostane, ale tento priebeh vyzerá byť nekonečný. A obdobie dospievania ako cukríkový med taktiež zrovna neprebieha s viditeľnými zmenami, vyššia kadencia, vyšší vzdor a väčší údel kritiky okolia = jej pomalšiemu a bolestivejšiemu prekonávaniu. (06.07.2016)

Tak jako jsem při filmu Na východ od ráje klečela Deanovi u nohou, tak s politováním konstatuji, že tady na mě vše působilo křečovitě a příliš uměle. Já jsem tomu nevěřila a ať jsem se snažila, jak chtěla, tak jsem byla emocionálně chladná i v těch nejsmutnějších momentech. Nedivím se scénáristovi, že měl výhrady k dialogům a byl tím roztrpčený, já byla také. Ono je to veskrze smutné spíš v tom ohledu, že všichni tři hlavní protagonisté zemřeli tragickou smrtí velmi mladí a Dean byl prvním z nich. (26.09.2015)

James Dean toho moc za svůj krátký život nenatočil, ale filmy, kde se objevil, se dají bez nadsázky označit za „nezapomenutelné“. Rebel bez příčiny je z nich nejznámější a snaží se o generační výpověď let padesátých. Hlavní hrdina Jim je nešťastný mladík, který touží po přátelích, možná i dívce, chce jen zapadnout a být konečně úspěšný. Silný. Rozhodně nechce, aby ho někdo považoval za zbabělce. Jenže okolnosti mu to nechtějí dovolit. Jak můžete být normání, když vám osud do cesty přihraje krásnou slečnu s tváří Natálie Wood kvůli níž daleko více riskujete a chováte se jako pitomec? Jak být součástí společnosti, když se okolo vás motá podivný kluk, který ve volném čase střílí štěňata? Příběh, který by se klidně mohl odehrávat i teď. Dnešní znuděná mládež, která nemá žádné starosti a hledá si zábavu všude, kde se dá. I když je to často nebezpečné a už vůbec ne správné... Oni jsou vlastně ti dospívající pořád stejní. Rodiče jim nerozumí, upínají se ke zdánlivě nesmyslným věcem, nechají se strhnout partou, dělají hlouposti... Je jedno, jestli žijete v roce 1955 nebo 2007. Některé věci se nemění. (16.08.2007)

Niekto sa môže celý život snažiť a hrať aj v 50. filmoch, aj tak sa nikdy nepreslávi, Jimmy Dean si zahral len v 3. a stal sa L_E_G_E_N_D_O_U, nesmrteľným, a len sa môžem domnievať, kam by to inak dotiahol, nebyť tej osudovej autonehody... Vlastne okrem Deana, tak aj Sal Mineo a Natalie Wood mali tragické osudy ... Rebel bez príčiny je filmom generácie dospievajúcich mladých ľudí po druhej svetovej vojne, postava Jima Starka je IDOLOM mládeže, ktorí sa chceli čo najviac podobať hlavnému hrdinovi, ktorého gestá, oblečenie a povahu napodobňovali, kopírovali, skrátka mladí chceli byť ako ON, James Dean mal za vzor Marlona Branda. Postavy sú od začiatku v centre diania, odkedy sa stretnú na policajnej stanici, odvtedy sa ich cesty spoja, budú konfrontovaní s okolím, Jim ako prisťahovalec, sa musí popasovať s lídrom bandy Buzzom, ktorý si ho s kamarátmi poriadne doberá, dôjde aj na súboj nožmi a potom i na preteky v noci nad nebezpečným útesom, kde Jim a Buzz si dajú extrémne zaťažkávajúce, s pevnými nervami účinné, zlomové preteky, aby len srab vyskočil skôr, ako je dohodnuté... Jim nemá rád, keď ho niekto nazýva srabom, lebo jeho otec je pod nátlakom matky, ktorá ho komanduje. Starý je pod papučou ? Výzvu prijíma a odchádza z nej ako víťaz. Po tejto skúške odvahy si začne s Buzzovov priateľkou, Judy, mladý Platón, ktorý je bez rodičov, žije s pestúnkou, tak sa s nimi skamaráti, všetky cesty vedú do planetária, ako na začiatku, tak i na konci, kde prichádzajúca konfrontácia naberie prudký, strmý pád. Film má svoje čaro, svoju energiu, svoje pôsobenie, svoj smer, svoj nadhľad, nie je to film, ktorý by zo mňa urobil fackovacieho panáka, ale diváka, ktorý drží svojim hrdinom palce, nepochopenie okolia, ignorovanie rodiny, postupné vytriezvenie, až keď je po limite. Na východ od raja Eliu Kazana je svedomitejším, sugestívnejším počinom, Rebel je až moc reálny, autentický, aký je v skutočnosti Jim Dean. Mal by som snímok umiestniť v rebríčku o niekoľko desiatok vyššie. Ako hovorím, tak aj učiním... (19.09.2015)