Hladoví po úspěchu

⚪Asi spoilery⚪V podstate veľmi klasická dráma o človeku, ktorý túži dostať sa do iného, lepšieho sveta, aby následne pochopil, že daný svet nie je preňho a vrátil sa poučený tam, kde bol. Toť vlastne film v jednej vete.⚪Problematických je tu niekoľko bodov: obrovská stopáž, ktorá nie je potrebná a ktorá dáva priestor často nepotrebným scénam, ktoré len opakujú to, čo už divák vie. Neúmerné množstvo času je venované postave šéfkuchára, ktorý je sociopat (možno skôr až psychopat), manipulátor, neváži si ľudí a zaobchádza s nimi ako s odpadom len pre vlastné komplexy a pocit menejcennosti (drísty typu, že v kuchyni sa nedá pracovať bez disciplíny na úrovni najhoršej armádnej buzerácie sú naozaj drísty)⚪Niektoré scény, hlavne v úvode majú zaujímavú dynamiku (smaženie steaku) a skoro až naháňajú hrôzu, no zbytok je už sťažka rovnaký (scéna s krevetami, scéna s pichnutím nožom??). Nepodporuje to ani logický fakt, že takým tempom, akým daný šéf vyhadzuje ľudí zo svojej kuchyne by tak do konca daného mesiaca bol v kuchyni sám. Samotná postava je napísaná prazvláštne, keďže tento uzlík komplexov v jednej scéne sociopaticky nechápe city druhých, aby neskôr v ďalšej reflektoval svoje pocity z detstva a v závere hrdinke rozdával rady ako jej starý otec.⚪Tam sa napája ďalší bod, skratkovitosť a účelovosť. Stojí za povšimnutie, že často pozitívna scéna strieda negatívnu, aby sa vytvorilo akési citové vydieranie, plus, veľa sa toho stane len pre účel, aby sa mohlo stať/zobraziť niečo iné (napr. v kuchyni šéfa pichne niekto nožom, skoro bezvýznamne, ten má v nemocnici svoju izbu a nadštandardný servis, následne na to skolabuje hrdinkin chudobný otec, ktorého nechajú pre nedostatok postelí ležať s infarktom na nemocničnej chodbe, no aký krásny protiklad života bohatých a chudobných, však?)⚪Áno, divák už na začiatku pochopil, že film je kritikou na triedny systém, chudobných, ktorí jesť musia a bohatých, ktorí môžu a v parafráze aj kritikou thajskej (nielen) sociálnej politiky, zanedbávania finančného docenenie ťažko pracujúcich, pozlátka zlatej mládeže atď. To všetko je fajn, len je to divákovi zobrazované toľkokrát, až ho má scenár za idiota (vidíš? znova sa pozri, vidíš?chápeš to? určite?) Možno sa to stalo scenáru neúmyselne, ale je to problematické, zdržuje to a stráca sa dynamika.⚪Hlavná hrdinka sa v podstate nikam ako osoba nevyvinie, ak, tak len nepatrne, dokonca sa tu pracuje s motívom, že sa ,,zmení na tyrana, ktorý ju stvoril," pričom divácky príjemnejšie (možno aj katarzickejšie) by určite bolo aj to opozerané klišé, že sa bude snažiť byť jeho pravým opakom. Hlúpo je vyriešený aj samotný záver, kedy sa film o kulinárstve a kulinárskom prvenstve nekončí ,,variacim zápasením" dvoch lídrov, pričom vyhrá iba jeden, ale sa lenivo ,,záporák" zdiskredituje nahrávkou nelegálnej činnosti. Zase, uspokojivejšie by bolo aj to, keby predsa len nad hrdinkou záporák vyhral a to by spustilo jej prebudenie, že v danej branži nechce ostávať.⚪Nad logikou sa netreba pozastavovať, pretože ak by sa na príbeh nazeralo logicky, rozpadol by sa (to, že no name kuchárku z pouličného bufetu zavolajú na kasting, keďže má schopnosti je možné, ale to, že táto očividne nekvalifikovaná osoba potom začne pracovať v high society zariadení bez toho, aby vedela čokoľvek o vysokom kulinárstve, drahých receptoch, ich príprave atď. je už slušný bizár. Rovnako ako to, že sa táto osoba zakrátko sama stane šéfkuchárom, aj keď nedáva zmysel, ako by vedela odborne zhodnotiť jedlá, keď nemá dostatočnú prax a všetko sa učila ,,za pochodu." Niekto ukradne mäso z kuchyne, ale prizná sa k tomu niekto iný? Prečo? Niekto pripraví polievku s krevetami, aj keď nemal, pričom ale vie, že dôkazy budú hneď smerovať naňho? Prečo? Tá romantická linka je čo a prečo sa jej venuje spočiatku toľko pozornosti? Prečo tak premúdrený šéf, ktorý si dáva pozor na všetko by prijímal ponuku variť zviera, ktoré zabiť je trestným činom? A ešte k hlavnej herečke, ten neustále utrápený výraz, aj keď mala napr. pôsobiť sebavedomo pred svojím súperom bol sám utrpenie.⚪Jediné, čo sa podarilo zobraziť vcelku pekne je spôsob jedenia (života, vnímania) chudákov a boháčov. V scénach, kde jedia chudáci jedia slušne, čistotne, bežne. V scénach jedenia boháčov títo ľudia jedia ako zvieratá, majú špinavé ústa, kvapká im omáčka na bradu, dolizujú taniere prstom, k tomu všetkému sú tieto scény nasnímané a nazvučené ako scény z hororu. Na druhej strane, je otázka, či takéto zobrazenie boháčov ako oblúd s divokým slniečkovým životom a chudákov ako správnych ľudí s hodnotami nie je od scenára trochu alibistické a účelovo čiernobiele.⚪Thajská reč je na počúvanie neskutočne bolestivá, film ako taký neponúkne nič, čo už množstvo žánrových, resp. tematicky podobných filmov pred ním. Žáner thriller nedáva k filmu ani zmysel.⚪ (13.04.2023) (menej) (viac)