Hmla

V komentári k "Niagare" som písal o filmoch, kde hlavnú úlohu suverénne preberá prostredie. V Hmle je to pochopiteľne hlma. Sakramentský John Carpenter z klasickej hororovej rekvizity urobil hlavnú hviezdu, ktorá má dokonca charakter - hmla nepôsobí ako hmla ale ako dym, ktorý svetielkuje a je navyše (takmer) hmatateľným symbolom vzrastajúcej hrôzy. Ešte v žiadnom horore som nevidel, aby mali pocity a emócie priamu vizuálnu obdobu. Zo všetkého najlepšie sú momenty, kedy sa hmla rozpína za zvukov hudby, ktorá je skôr sumou opakujúcich sa explozívnych úderov. Pri všetkej úcte k nemŕtvym námorníkom s pekným náradím v rukách - hororotvornými prvkami sú tu hmla a hudba. V tejto súvislosti ma prekvapuje, koľko prispievateľov sa nazdáva, že čím viac minutáže je na tachometri, tým nudnejšia začína byť jazda - ja si myslím, že je to presne naopak. Len pre informáciu - hmla začína definitívne útočiť v 54. minúte a 10. sekunde, pričom film má cca 83 minút. Jazzová hudba, ktorú Adrienne Barbeau púšťa v rozhlase sa dokonale hodí k charakteru hmly ako určitému "jazzy" prvku. Vysielanie rozhlasovej stanice ozývajúcej sa z času na čas nenápadne udržiava kompaktnosť príbehu. ("It´s moving faster up Regent Avenue... Broad Street... Clay Street..." Brrr!) (24.03.2005)

Po výbornom, napínavom intre následuje predohra s rozplietaním záhady. A čím bližšie sme k jej rozuzleniu a samotnému finále, tým menej sa bojíme. The Fog je veľmi pekne, širokoúhlo natočená, má slušnú carpenterovskú hudbu a atmosféru, ale chýba jej tajúpnosť príbehu, akými disponovali Halloween či Vec. To, KTO SÚ a PREČO ZABÍJAJÚ, nám malo byť iba naznačené, a nie naservírované vo forme nezmyselnej báchorky. (18.08.2003)

V prípade Johna Carpentera pre mňa Hmla nikdy nebude tým, čím je Vec - kultovou nostalgickou spomienkou z detstva. Videla som ju až teraz a pohľad sa mi rozhodne nezahmlil blahom. Možno je to tým, že niektoré filmy (napr. Votrelec) si svoje čaro uchovajú aj po štvrťstoročí, a niektoré nie. Hmla sa pre mňa zaradila do druhej kategórie. Takmer som sa unudila k smrti. Atmosféru by som nazvala skôr otravnou ako hustou, hudbu (napísal Carpenter) príšernou a zápletku úbohou. O vyvrcholení ani nehovorím. Postavy ma nezaujali, erotické šepkanie “moderátorky” Stevie mi liezlo krkom a predvídateľná hrôza servírovaná s komerciálnym sadizmom ma tiež nenadchýňa. (27.08.2005)

Na tomto filme ma najviac zaujalo to, že sa neskutočne podobá na Halloween. Celá štruktúra filmu je veľmi podobná tej halloweenskej. Po nervydrásajúcom úvode nastáva útlm, rozpracúvajú sa charaketery (no to som prehnal :)), nastupuje pomalá atmosféra, aby film nakonci dostal silné tempo, vrátane depresívnejšieho konca. K tomu môžeme počuť hudbu Johna Carpentera, ktorá sa opäť až príliš podobá Halloweenskej. Hlavný motív - rytmický tichý podklad, dlhé hlboké tóny a chytľavá melódia dookola sa opakujúca na syntetizátore. Ostatné témy sú tiež podobné OSTu k Halloweenu. Rovnako aj využitie "inej hudby" - v Halloweene to bol nejaký rock'n'roll tu je to jazz/swing. Aby som to ujasnil - toto nie sú zápory, ani klady - to sú len fakty, ktoré som si všimol. Atmosféra je dobrá, hudba skvelá (i keď nie dosť využitá), námet jednoduchý, herci zaujímaví (hlavne Jamie Lee a jej matka Janet Leigh). Akurát mi tu vadilo, že film sa fakt stáva občas nudným - stredná časť filmu. No a potom spomínaná jazz/swing-ová hudba, ktorá narúšala svojou pozitívnosťou temnú atmosféru filmu. Fog je príjemný horor, ktorý dá hororovému fanúšikovi všetko, čo si dokáže predstaviť pod názvom "Hmla" - akurát škoda, že sa námorníci neukázali vo svetle :(. Som spokojný. (07.04.2006)

Takhle blbý horor se jen tak nevidí. Tohle byla trapárna k smíchu. To se mám jako dívat na směšný šašky v roztrhaných hadrech co si jdou vyřídit účty po letech s místními obyvately přímořského městečka.... Aspon kdyby to mělo řemeslnou úroven když už nic, ale bát se u toho nedalo, smát se u toho dalo a hlavně vypnout to chtělo.... (24.02.2009)