Bitevní kamion

Točiť napodobeniny známych hitov nebola len tradícia talianskej komerčnej kinematografie 70. a 80. rokov. Občas sa niečo objavilo z krajiny, z ktorej by to divák ani nečakal ( aj keď do rodiska Mad Maxa je to odtiaľ iba na skok ). A rovnako, ako podradné talianske ,,fejky,, aj BATTLETRUCK je podobne akčne nezáživný a režijne nedotiahnutý. (10.12.2014)

Už název prozrazuje, co je na celym filmu nejzajímavější. Je to právě ten bitevní kamion. Postavy ve filmu jsou nevýrazný, navíc v tom hrajou nezajímavý herci a kromě záběrů na ten tahač, se ve filmu nic moc neděje. Jestli si dobře vzpomínám, tak akorát na závěr se dočkáme trochu akce. Ale jinak je to nuda a hlavně tak strašně evidentní vykrádačka Šílenýho Maxe 2, že to až bije do očí. Takže 1 hvězda za film + 1 hvězda za ten náklaďák + 1 hvězda za odvahu tvůrců vypustit toto dílo do světa hned 1 rok po Šílenym Maxovi. Celkově 3 hvězdičky, ale s OBROVSKYM mínusem. (18.02.2007)

Tahle videopecka se do mého srdéčka už navždy zapíše jako "obrňák". BATTLETRUCK je standardním eighties postapo produktem z novozélandské produkce, který potěší hlavně lokální vysočinou (narozdíl již od tradiční vyprahlé pouště), pířjemným krautovým soundtrackem (od lidí z novozélendské kapely SPACE CASE), výbornou kamerou Chrise Mengese (spolupracovník Neila Jordana), hustou motorkou hlavního borce a závěrečnou nobrain akcí, ve které nejdřív Michael Beck rozjezdí kemp záporáků brutální buginou a pak jím i s motorkou skočí do obrňáku a nadělá tam totální svinčík. V závěrečných titulcích pak v kolence boom operator zasvítí jméno Lee Tamahori, režiséra zélandského kultu ONCE WERE WARRIORS. (20.11.2017)

Blízká budoucnost. Palivová krize uvrhla svět do anarchie. Fašistický padouch nevybíravě pátrající se svými muži po pohonných hmotách má obrněný truck a osamělý hrdina zase stylovou motorku (koneckonců režisér filmu se jmenuje Harley), kterou ve finále vymění za VW brouka a zúčtuje s vražedným kamionem po vzoru Spielbergova DUELU. Hoplá. Slabý nízkorozpočtový odvar druhého MAD MAXE natočený rok po něm v novozélandské produkci. (13.09.2005)

Nízkorozpočtový americký pohľad na postkatastrofickú budúcnosť natočený na Novom Zélande, s využitím tunajšieho hereckého ansámbelu a pod producentským dohľadom legendárneho Rogera Cormana. Aj keď ho množstvo kritikov odsudzuje ako príživníka na sláve v neďalekej Austrálii natočeného Mad Maxa II, pravda je taká, že je to skôr zabudnutý a nedocenený brat (do kín sa dostal len týždeň po premiére Mad Maxa - 24. december 1981 vs. 1. január 1982). Aj napriek viditeľne nízkemu rozpočtu má film niekoľko nezanedbateľných kvalít. Čo mne osobne lahodilo najviac, je výber lokácie, film sa odohráva zväčša v otvorenej krajine, pričom poskytuje presne taký obraz, aký sa očakáva od krajiny spustošenej III. svetovou vojnou, ponuro pôsobiaca vyprahnutá zvlnená krajina, absentujúca čo i len náznaky zelene. Práve pri širokých pohľadoch na krajinu a ľudí roztrúsených v nej, vyniká zručnosť kameramana Chrisa Mengesa, ktorý sa mimochodom stál neskôr držiteľom 2 Oscarov (Kiling Fields a Mission). Navyše, ľudia, snažiaci sa nejako prežiť, nemajú na sebe tak obľúbené vypasované kožené odevy, ale to, čo sa dá ušiť či upliesť na kolene. Ich správanie je úplne v súlade s logikou, podobne ako divé zvieratá, keď zavetria nebezpečenstvo, snažia sa rýchlo dostať do bezpečia, pripomínajú dobre organizovanú skupinu surikat. Aj keď sa vo filme objaví len jeden kamión (18 kolesový supertank), 2 autá a jedná motorka, nie je to na zúfanie, len to podčiarkuje zúfalý nedostatok pohonných hmôt a stupeň kolapsu civilizácie. Aj keď tento film neoplýva akciou, ak už vo filme na nejakú dôjde, dá sa na ňu pozerať. Samozrejme, film má takmer 35 rokov a tak sa niet čomu čudovať, že v porovnaní so súčasnou produkciou pôsobí obstarožným dojmom. V porovnaní s množstvom podobných súdobých snímok talianskej a filipínskej proveniencie, je však kvalitatívne niekde úplne inde. (04.05.2015)