Ako prichádzajú sny

Příliš kýčovitý, podivný a v podstatě nic neříkající film, který se snaží ukázat, že obrazem je možné sdělit všechno. Tak úplně to není pravda. Herci se tady mohou snažit, co jim síly stačí, a také tak činí, ale stejně jsem měl nakonec pocit, že je to jen příliš líbivá pohádka, která se z diváka za každou cenu snaží vymačkat slzy. (02.06.2015)

Stejnojmenný román Richarda Mathesona převedl do filmového scénáře Ronald Bass. Zajímavý je nápad s "oživením" obrazů. Líbilo se mi prolínání světů, filozofování hlavních hrdinů. Robin Williams i Annabella Sciorra se navzájem doplňovali. Nejvíc na mě zapůsobila scéna, kdy Annie v pekle prozře a vyzývá Chrise, aby vydržel. Závěr je sice přeslazený, ale celkově u mě vítězí pohádková snovost. (20.06.2009)

Raz by som chcel vidieť film, kde bude nebo a peklo zobrazené menej prvoplánovo a doslovne ako v rozprávkach, ktoré ich stvorili. Jasné, v skutočnosti to všetko stvorili ľudia, ale keby to nerobili tak naivne, možno by sa nezvykli tak často sklamať. Tento film bol natoľko patetický, že pôsobil ako jedna veľká cesta k happyendu, kde nič iné nie je dôležité. A pri tom už aj kadejaký slovenský rapper vie, že cesta je zmyslom a nie len jej cieľ. Gýčové to teda bolo ako titulka nejakej Strážnej veže, ale na druhej strane, maľby na základe ktorých si postavy zvolili nebeské exteriéry, boli naozaj pekné. No aj tak by som hodnotil skôr negatívne, nebyť pár nápadov, ako napríklad, že aj v nebi (po smrti) môže človek snívať. A tým aj zabudnúť, že nežije. Otázkou je, po akej dobe sa to zmení na nočnú moru. Ďalší podnetný nápad bol vzhľad postáv, ktoré nevyzerali ako za života, ale ako chceli aby ich videl ten, kto sa práve pozerá. Od bodov, ktoré spomínam, pretieklo vo filme ešte veľa vody či lávy a nakoniec to všetko dopadlo, ako sa na spriaznené duše patrí. A nikomu nezišlo na um, či nie je trochu problém, že je to už na večnosť. Ok, na poslednú chvíľu tam ešte napchali reinkarnáciu, ale práve od tohto filmu som čakal iné východisko. A hlavne, že vo mne vyvolá nejaké citové poryvy, keďže ma k opätovnému pozretiu donútila smrť Robina Williamsa. To už sú ale moje problémy, on teraz aj tak prinajlepšom niekde slope s Philip Seymour Hoffmanom a sťažuje sa, kto vymyslel pre hercov osobitné nebo, keď je to len práca, čo ich spája. Jeho spoločník mu teda s úškrnom objasní, že to asi nebude nebo, kde sa nachádzajú, ale to druhé. A tak sa spolu napijú a ani im to nezašľape. Aké ponaučenie z toho plynie? Chľastať treba za života a nie za volantom. Trochu od veci, ale aspoň na záver som premostil do morálnej korektnosti. (14.08.2014)

Absolutní fantazie! Krásná pohádka plná emocí, která musí za srdce chytit každého, kdo má v sobě alespoň trochu snílka. Málokteré postavě v dějinách filmu jsem tak fandil jako tady Robinu WIlliamsovi. Už ani nevím, kolikrát jsem Jak přicházejí sny viděl. Ale pokaždé to byl, je a pořád i bude ohromný zážitek. Doporučuji i knižní předlohu. Nádhera. (20.06.2010)

Nebo, peklo raj ... sem tu ruku daj . V tomto prefarebnom, prikrášlenom, presentimentalnom, preromatnickom filme bolo všetko. Len toho bolo príliš. Akési umelé ešte aj emócie filmom vyvolané, ostali napokon divno umelé jak celulojdové pravítko. Dosť som sa na Wiliamsa tešil. Vo filme povedali "najhorším peklom, je neusporiadaný život", no ale o tom aký je ten "usporiadaný" sa už nemal nikto. A k čomu by sa mal tešiť na nebo a čakať "vyslobodenie " z onoho "pekla na zemi" ? Každý má život taký aký má, akým si ho urobí, a ako ho napokon prijme. (19.06.2016)