Púder

Powder už asi navždy ostane najlepším Salvovým filmom, i keď každý si ho pamätá najmä ako tvorcu Jeepers Creepers. Klasická schéma o výnimočnom outsiderovi, ktorého inakosť nepasuje do malomestskej mentality je ale obohatená o kvalitný scenár, zvláštnu, magickú atmosféru a Jeremy je snímaný tak, že častokrát pôsobí ako mimozemšťan, občas mi dokonca pripomenul Bowieho v Mužovi, ktorý spadol na Zem. Najlepšie postavy ale hrajú Goldblum a Henricksen, ktoré dohovárajú Beláskovi nie úplne prvoplánovým spôsobom a niektoré ich bonmoty mi uviazli v pamäti. Osobne mi vôbec nesadla didaktická Goldsmithova hudba, ktorá z inak skôr artovej záležitosti robí melodramatický doják. Vyššie hodnotenie súvisí aj s atypickým a dosť nečakaným záverom, ktorý má kultový potenciál, avšak film sa z nejakého nešťastného dôvodu nestal aspoň menšou klasikou, čo by si rozhodne zaslúžil. (17.08.2023)

Velmi zajímavý film, je zde vidět obrovský lidský strach z neznámého a co vše může způsobit lidská závist. Velmi pěkně a nostalgicky natočeno, ale škoda že děj není více rozvinutý a nejde trochu do hloubky, Ale námět určitě super a výborný výkon Seana Patricka Flanera a Jeff Goldblum zde opět vyniká jako, jak je jeho zvykem, jedna z vedlejších postav. (04.06.2011)

Sice slabé, ale čtyři. Každopádně doporučuji shlédnout, protože takových filmů se netočí mnoho. Je tam opravdu tuna sentimentality, pár zcela šablonových postav a ten děj jsme už taky viděli stokrát, ale nad běžné dojáky to vyčnívá jednak snahou o hlubší poselství a dvěma - pro mne - ultrasilnými scénami, u první jsem měl knedlík v krku, u druhé jsem brečel jako malej kluk (Powder se dvakrát dotkne smrti, víc neprozradím). Prostě si odmyslete ty chybičky a nechte ten film plout, rozhodně Vás nezklame. (18.01.2008)

V júni 1996 Púder našimi kinami presvišťal bez výraznejšieho ohlasu, ale s odstupom desaťročí poctivá deväťdesiatková mysteriózna dráma. Mysterióznosť je síce nadbytočná (pokojne by sa rovnaký príbeh dal vyrozprávať s drobnými kozmetickými úpravami scenára aj bez nej, keďže ústredný hrdina je dostatočne „iný“ aj bez svojich „schopností“), ale nemôžem povedať, že by mi vadila. Jasné, scenár nie je žiadny zázrak. Vlastne je to slušné klišé (vedľajšia linka so šerifom pripomína Zelenú míľu), ale nerušilo ma to. Veľmi tomu dáva nielen atmosféra a výprava (zaspatý americký vidiek) a presvedčivý výkon Seana Patricka Flaneryho v hlavnej úlohe, ale i viacero silných scén, vcelku prekvapivý koniec a zaujímavý kasting (vidieť v jednej scéne Lancea Henriksena a Jeffa Goldbluma je zážitok). (12.05.2021)

Uslintana Mi NU-CHAi píše o uslintanom príbehu, Pomo o hypersentimentálnej rozprávke, ale nad gýčom ako bičom Gran Torino všetci slintate slzy nad primitívom, ktorý sa nechá dobrovoľne zavraždiť sprostými vrahmi.Fascinuje Vás zlo ako také, lebo sa Vás priamo nedotýka ale, čo keby sa Vás priamo dotklo? V príbehu chlapec so svojími schopnosťami mohol všetkých poslať do horúcich pekiel, ale on urobil to najkrajšie, čo mohol, stal sa energiou v priestore a čase, kde Vaše zlo nemá miesto. (12.07.2009)