Obsahy(1)
"Co tě nezabije, to tě posílí, aspoň na chvíli, boj se nic." Úryvok skladby Moniky Načevy a motto, ktoré v sebe skrýva posolstvo energického a spontánneho filmu režisérky Jany Ševčíkovej. Šesť príbehov mladých nevidomých, ktoré budia túžbu po živote, nabíjajú optimizmom a neboja sa sarkazmu. Víťazný film Varšavského filmového festivalu empaticky ukazuje cesty ľudskej vôle, odvahu zdolávať prekážky a žiť. (Filmtopia)
(viac)Videá (1)
Recenzie (2)
Jana Ševčíková své dokumenty neseká jako Baťa cvičky, tím spíše stojí každý z nich za vidění. Ostatně je nejspíš moc nezávislá i na naši veřejnoprávní televizi. Citlivé nahlédnutí do světa nevidomých, nasnímané černobílou kamerou Jaromíra Kačera, který je nejspíš jejím kmenovým kameramanem, a ostatní projekty si vybírá podobně uvážlivě, ukazuje, že se dá žít naplno i beze zraku. Tak se na to podívejte, když můžete. ()
Pozitívny, skoro až veselý pohľad do života nevidomých (a zrak strácajúcich). ___ "Lidi se mě často ptají, proč cestuju, když nevidím. A já jim říkám:" A vy proč necestujete, když vidíte? " - znie prvá veta filmu a v tomto duchu sa nesie väčšina stopáže. ___ Žiadna sociálna, negatívne artová a/alebo strnulo melancholická depka, ako by sa dalo očakávať, ale naozaj príjemný, dynamický dokument ukazujúci pokoru, múdrosť a odhodlanie (pravdaže starostlivo vybratých) handicapovaných. ()
Galéria (3)
Fotka © Warszawski Festiwal Filmowy
Reklama