Bullittov prípad

Je zaujímavé sledovať, ako sa podobajú a koľko styčných prvkov majú americké a francúzske kriminálky zo sedemdesiatych rokov (plus pár rokov hore a dole). Zápletky, herecké typy, dusná atmosféra. Dosaďte si v prípade Bullittovho prípadu za McQueena Deloina alebo Belmonda, za šéfa alebo zabijáka Gabina, za San Francisco Paríž a výsledok bude rovnaký. Bullittov prípad je síce najznámejší geniálnou automobilovou naháňačkou, ale aj samotná zápletka je solídna a drží diváka celý čas v napätí, nie je však výnimočná. Zároveň je snímka dôkazom, že si filmy pamätáme najmä vďaka obrazom a sekvenciám, ako kvôli deju. Jej základná myšlienka je vyjadrená pár vetami v sekvencii McQueen/Bisset pár minút po nájdení mŕtvoly mladej ženy. Proti jednoduchosti v tomto prípade nemám žiadne námietky. Taktiež je zaujímavé sledovať, ako je ťažké v prípadoch oboch krajín na túto kriminálnu tradíciu úspešne naväzovať. (05.02.2013)

Hluboce podprůměrné krimi s ubohou zápletkou, snadno zapomenutelnými postavami a naprosto nepopsatelně nudným průběhem. Jediným extrémně světlým momentem tak zůstává naprosto luxusní honička v automobilech. Nepatřím k divákům, kteří si ustříknou do textilu, když vidí, jak se prohání na plátně auta, ale co se podařilo v tomto filmu, to byl absolutní strop a nechce se věřit, že se psal rok 1968. I z pohledu dnešního moderního diváka to působí opravdu luxusně. Věčná škoda, že film jako takový je strašně nudná sračka. Věřím, že ve své době mohl film zaujmout, ale ve srovnání s dneškem, kdy je žánr krimi úplně ale úplně jinde působí skoro až směšně. [22 %] (30.09.2022)

Film, který vsadil na němou sílu obrazu a činu a dodnes tak může představovat silný zážitek, i když už ne tak, jako v době svého vzniku a pro každého. Ústřední postava Steva McQueena je po celou dobu spíše neměnným symbolem nepodplatiletného, nezviklatelného přímého tahu na branku spravedlnosti. Zato nepřekonatelně ohebný a bezpáteřní Robert Vaughn odvádí skvělý herecký výkon. (07.03.2005)

Buldok Bullitt. S překousaným vodítkem, zarputilý, houževnatý a pokud se jej na něco zeptáte, s největší pravděpodobností se odpovědi nedočkáte. A to přitom není pes.. Poctivost. To slovo s Yatesova filmu přímo sálá a pokud by vám snad začalo lézt na nervy ticho, počkejte si na legendární desetiminutovku burácení motorů Fordu Mustang a jednoho Dodge Charger, co má na kolech 6 poklic. Čtyřikrát zelený Brouk je asi taky moc, ale když máte tolik dobrých záběrů, je třeba je využít.. (06.02.2013)

Na Bullittovi sa už trochu podpísal sám čas, ale i napriek tomu sa stále jedná o nadpriemernú záležitosť, ktorá nemá vo svojom o(d)bore naprosto žiadnu konkurenciu, je to proste klasika klasík, pričom by som zrejme našiel i nejaké "chyby na kráse" , aj keď určite nie na krásnej, vedľajšej postave menom Cathy v podaní atraktívnej anglickej herečky → Jacqueline Bissetovej, s ktorou si predsa mohli dať scenáristi o niečo viac námahy, keďže jej scény väčšinou pôsobia dosť nezaujímavo a strnulo, čím chcem ďalej naznačiť, že sa celkove nevyužil jej potenciál, a tak sa radšej mohla tým pádom celkom vystrihnúť, pretože o nič podstatné by divák aj tak neprišiel, ak nepočítam aspoň jej maximálny pôvab, s ktorým nás mohla na istý čas poriadne (vy)dráždiť. Za to u jej neoblomného priateľa → poručíka Franka Bullitta sa tých schopností a možností využilo naozaj požehnane, pretože ma nielenže sprevádzal v minimálne dvoch vydarených sekvenciách: po a). v automobilovej naháňačke po strmých, kopcovitých cestách v kalifornskom San Franciscu a po b). v snáď ešte dynamickejšej pasáži na letisku, kde nebolo vôbec žiadnej núdze o akčné scény plné nepredstaviteľných hereckých kreácií, z ktorých následne čerpali mnohí filmári... Rovnako by som tiež pochválil aj úvodnú v nemocnici, kedy sme sa tam zase zdržali až príliš. Predstaviteľ protagonistu, čiže Steve McQuenn, je už sám o sebe neuveriteľnou legendou kinematografie, skrátka jeho ponorenie sa do svojej postavy, mu ihneď (u)veríte, a tak sa absolútne na nič nehrá, on ním proste JE. Ešte zopár viet ku technickej stránke tejto mimoriadne zaujímavej detektívky: Strihová skladba Franka P. Kellera zvyčajne veľmi dobre funguje, i keď určite nie je úplne bezchybná, no má svoje pevné zastúpenie. Strihač sa musel jednak prispôsobiť i režisérovi Petrovi Yatesovi, s ktorým bol pravdepodobne v strižni, kde sa dohadovali o jednotlivých záberoch, ktoré ponechať alebo ktoré zahodiť, a na ktorých si dal pre zmenu extra záležať aj → kameraman Bill Fraker. Výprava je vari automatická, tam našťastie scénograf Albert Brenner nemusel stavať žiadne veľké kulisy, lebo to nebolo potrebné. A čo by to bolo nakoniec bez rytmickej hudby: argentínsko-amerického skladateľa, pianistu a dirigenta → Borisa Claudia "Laloa" Schifrina, ktorý sa postaral o svieži soundtrack, bez ktorého by sa to nezaobišlo. Summa Summarum: „Film je označovaný za jednu z najväčších policajných drám všetkých čias, keď sa k tomuto názoru rovnako prikláňam”. (24.04.2022)