Beethoven

Vzhledem k cílové skupině, pro které je tento film určen, si ty dvě hvězdičky zaslouží. Já u toho ale docela trpěl. Námět nabízel rozhodně víc než jen obřího psa jak se válí špinavej v posteli rodičů. Pokud je vám do deseti let a hrozně chcete psa (kterýho vám rodiče nechcou dovolit), pravděpodobně se budete bavit. (20.02.2008)

Pes Beethoven, který spustil jednu z nejnechutnějších sérií továrny na sny, tady ještě působí formou neškodné blbůstky. Opět Vás čekají ty známé scény, kde "dvounohý" úpí nad tím "čtyřnohým" v podání podstatně slabších herců a scénáře jen pro ty nejmenší. Párkrát by úsměv přijít měl a režie je standartní, ovšem stačí jednou. Další čtyři pokračování jsou krutý žert. (30.09.2005)

Typická rodinná komedie, která se snaží zalíbit malým i velkým divákům. Tady k tomu zalíbení se má napomoci i "roztomilý" nejlepší přítel člověka, bernardýn Beethoven. Ale jelikož nesnáším přerostlé a věčně slintající psy, a tady je polovina vtipných situací postavena na faktu, že Beethoven poslintá všechno na co přijde, musím tenhle film ohodnotit jen jednou hvězdičkou. (23.07.2002)

„Všimli ste si na svojom psovi v poslednej dobe niečo zvláštne?“ – „Iba to, že mi zničil život.“ V r. 1989 sa niečo tajuplné stalo so svetom a vinou toho (vďaka tomu?) vznikli dve krimi komédie o psovi a jeho policajnom parťákovi: Turner a Hooch s Hanksom a bordeauxskou dogou a K-9 s Belushim a nemeckým ovčiakom. Posledný menovaný na celom svete zarobil pri skromnom rozpočte 17 miliónov až 78, takže je vlastne prekvapivé, že Beethoven prišiel až 3 roky po ňom a že nenasledovala oveľa mohutnejšia vlna psích filmov. Beethoven rezignoval na policajnú tému a sústredil sa na rodinu (čo bolo ostatne pochopiteľné, keďže v tom období zarobili neskutočné prachy rodinné filmy Sám doma 1 a 2). Od premiéry Cuja ubehlo temer desaťročie, takže producenti vcelku oprávnene  predpokladali, že si diváci nebudú pamätať na to, ako sa slinami a krvou (ľudskou, i svojou) postriekaný besný bernardín dobíja do auta a chce roztrhať nevinného chlapčeka a zožrať jeho zúfalú matku. Diváci naozaj zabudli (prípadne im to bolo fuk) a nenáročná komédia s tomu odpovedajúcim scenárom (proste nič na Oscara) na celom svete zarobila šialených 147 miliónov. To bol pri rozpočte necelých 8 miliónov neskutočný zázrak a dvojka pribehla už o rok neskôr. Hoci tam už sa fakt baviť o kvalite nemalo zmysel, stále to bol úspech: pri rozpočte 15 miliónov dvojka na celom svete trhla temer 120 miliónov. Je šokujúce, že trojka prišla až v r. 2000, kedy už samozrejme absolútne nikoho nezaujímala a šla rovno na video. Jednotka sa môže pochváliť príjemnou atmosférou, síce sa už písali 90. roky, ale ešte stále dochádzala osemdesiatková atmosféra a na filmoch z prvej polovice 90. rokov to bolo sakra poznať. Skvelý je kasting: rodičov si strihol príjemný pár Charles Grodin a Bonnie Hunt, deti sú rozkošné, nájdete medzi nimi hviezdičku Kroku za krokom Christophera Castilea, nechýba Oliver Platt, ani Stanley Tucci, vedľajšiu slizkú rolu si užil expert na paranormálne javy a najmä zvrhlé červené črievičky David Duchovny a mihne sa tu i (vtedy 11-ročný) Joseph Gordon-Levitt. Snímku produkoval vtedajší hitmaker Ivan Reitman (Krotitelia duchov), ktorý zjavne disponoval tajným návodom na výrobu trhákov. Akiste sa na úspechu podieľal obľúbený scenárista Hughes (griswoldovské komédie, Sám doma, Kučeravá Sue). Dodal fajn postavy, jednoduchú, ale chytľavú zápletku a zábavné dialógy („Vy máte deti?“ – „My máme kariéru.“). (07.09.2022)

Prvý diel bol celkom fajn. Beethoven síce rozhodne nepatrí k vrcholným filmom žánru (pokračovania od tretej časti sú na smetisku rodinných filmov hneď vedľa Sám doma 3,4 či Syn masky) ale má šťastie že bol natočený začiatkom 90. rokov kedy atmosféra doby rodinným filmom svedčila. Film má svoje sympatické momenty aj vďaka nádhernej hudbe Randyho Edelmana, ktorý mi bol až donedávna úplne neznámy. A zatiaľ čo pri aktuálnej Múmii som ho mierne hanil tu ho musím vyzdvihnúť. Okrem roztomilého ústredného beethovenského motívu ponúka aj príjemnú variáciu na melódiu z Ducha. Po hereckej stránke potešia vedľajšie úlohy Davida Duchovného, Stanleya Tucciho či dokonca Christophera Castila alias Marka Fostera z Kroku za krokom. Na druhej strane do úlohy hlavy rodiny mohli skutočne vybrať niekoho sympatickejšieho a herecky vyzretejšieho. Čo sa týka bernardýna bol vcelku zlatý, najmä keď bol ešte šteňa. Čo však film strháva dolu je priemerný scenár našťastie práve tomuto žánru to v konečnom dôsledku až tak veľmi neškodí, deti si určite sťažovať nebudú. Mne však prišla technická stránka filmu strašne priemerná. Od rutinnej réžie až po nevýraznú kameru, strih a herecké výkony. Žiaľ počnúc druhým dielom išla kvalita dolu ešte viac- priam rapídnym tempom. (05.08.2008)