Skinamarink
Obsahy(1)
Dve deti sa zobudia uprostred noci a zistia, že je ich otec nezvestný a všetky okná a dvere v ich dome zmizli. Aby sa vyrovnali s touto zvláštnou situáciou, prinesú si do obývačky vankúše a prikrývky a spravia si pyžamovú párty. Púšťajú si staré videokazety s rozprávkami, aby vyplnili ticho domu a odvrátili tak pozornosť od desivej a nevysvetliteľnej situácie. Celý čas v nádeji, že ich nakoniec príde zachrániť niekto dospelý. Po chvíli je však jasné, že ich niečo sleduje. (figliar)
(viac)Videá (1)
Recenzie (23)
| IFC Midnight | Ako experiment je to solídne, ale nič viac. Udalosť ako Blair Witch to nie je, to len deti z Tik Toku sa boja trocha viac. Hehe. Ale nie, je to sympatický pokus o niečo iné - oceniť nápad tu je na mieste, ale nemôžem povedať, že som sa bavil. Sledujeme rohy stien, schody a telku po celých 100 minút, občas sa ozve nejaký hnusý hlas a to je tak všetko. Po čase som sa začínal nudiť, tak ma iba budili jumpscary. Asi 2-3 scény sú veľmi super a posledná scéna je priam desivá, ale zvyšok je len vata. Viac TU. | Hodnotenie: 5/10 | ()
Když si to pustíte v noci na sluchátkách s vypnutými světli, tak se opravdu poděláte strachy. Skinamarink je film, který zapadl do současného zeitgeistu internetových horrorů. Je zde jasná inspirace liminálními prostory, creepypastami, backrooms, Lo-Fi a analog horrorem jako Mandela Catalogue. Nakonec i samotná neurčitost a teoretizování, co se vlastně děje, jsou ke prospěchu filmu. Kevin a Keylee jsou dva sourozenci z rozvedené rodiny, kteří se probudí uprostřed noci, jen aby zjistili, že chybí všechna okna a dveře. A žádní dospělí v dosahu. Film působí, že vnitřní izolovaný svět má svoje pravidla, i když jsou pro diváka naprosto neznámá. Je to jen simple metafora na rozvod a násilné rodiče, kteří ovládají váš život? Kdo ví. Rozhodně film působí jako one hit wonder jehož úspěch ani samotní tvůrci nedokážou napodopit. Pokud chcete více podobného mohu doporučit Haze od Tsukamota nebo Chilejský The Wolf House. Jsme v době, kdy internetové strašidelné storky dokáží ovlivnit filmový průmysl. "What a time to be alive". ()
Musím priznať, že som počas sledovania niekedy pre istotu mierne znížili hlasitosť. Čakanie na to, „kedy to už príde“ (a či vôbec), nebolo vôbec príjemné. Postaviť na tom však celovečerný film je nezmysel. Namiesto toho je na obrazovke súhrn úplne náhodných záberov do tmy, ktoré sa buď končia malým prehĺbením strachu, alebo pocitov nudy. Vo väčšine prípadov ide, bohužiaľ, o druhý prípad. Aj preto mu udeľujeme iba dva body z desiatich. Ak by tvorcovia viac pracovali s príbehom a výrazne zrezali stopáž, nemuselo to dopadnúť vôbec zle. Film však v takejto podobe nemôže väčšinu ľudí zaujať. Spokojní s ním budú len diváci, ktorí sa naladia na stanovený formát a budú si 100 minút vychutnávať množstvo viac-menej (skôr menej) desivých záberov do tmy. __ Viac v recenzii. ()
Na tento film jsem přišel díky sociálním sítím, kde jej velmi chválí jako horor roku, jako jeden z nejstrašidelnějších filmů. Stál jen pár tisícovek a za pár týdnu v amerických kinech vydělal stovky tisíc. No nevím, nejstrašidelnější na tomto filmu bylo, kdy jsem zřejmě zachrápal a vypadl mi z ruky ovladač na dřevěnou podlahu, to jsem se fakt lekl. Záběry, které vidíte v traileru jsou stejné po celou dobu filmu... no a neusni pak :) Všiml jsem si, že hlavní roli ve filmu měla stavebnice Lega... asi sponzor. Bohužel toto veledílo, které jsem asi nepochopil, tak jsem nebyl schopen dokoukat a od poloviny jen přeskakoval, tudíž musím hodnotit odpadem. ()
⚪Ak toto hromadne vystrašilo TikTok, tak film iba demonštruje to, kam spoločnosť mladých dospela.⚪Ale k veci. Film s nápadom. Veľmi, veľmi experimentálny, viac-menej by bolo vhodné spracovať ho ako krátkometrážny horor, čo by mu vo veľkom prospelo. Tento námet, resp. forma nemá potenciál utiahnuť celovečerný snímok ani náhodou.⚪Film nemá skoro žiadny dej, mieri a cieli hlavne na pocity a emócie diváka, snaží sa vyvolať tzv. strach z nepoznaného, čo je jeden zo základných strachov. Vyvoláva ho neurčitými, nezaostrenými zábermi na rôzne časti interiéru, pootvorené dvere skrine, škáry v stene atď. a dopĺňa ich ambientnými zvukmi či šepkaním, čo má evokovať aj z reality známy strach, že pod posteľou niečo je, že kopa oblečenia na stoličke pri pohľade v noci je bubulák a podobne. Či tento zámer aj vyvolá je otázne, už po desiatich minútach má totiž divák dosť, resp. vie, čo čakať, chápe, čo tvorca zamýšľal, ale dôsledok sa nedostaví.⚪Najlepšie pôsobí scéna ,,Go to sleep," ktorá je prevedená absolútne jednoducho, no o to efektívnejšie. Úprimne by som si ju ale ani nevšimla, ak by som si na Youtube nevyhľadala kompiláciu strašidelných momentov z filmu, pretože to bolo potrebné. Dopozerať ho je prakticky nemožné.⚪Dielo, ktoré ťaží z novodobej renesancie creepypást, fenoménu tzv. backrooms či fenoménu editovania strašidelných videí v štýle vhs kaziet.⚪ ()
Galéria (12)
Fotka © IFC Midnight
Reklama