Padlé ženy

veľmi dobre natočená a herečkami skvele stvárnená dráma. Príbeh a trápenie žien v ortodoxnom katolíckom prostredí, odchovaných snáď ešte ortodoxnejšími rodičmi, môže vyvolať v divákoch pohoršenie alebo snáď aj zlosť , ak nie vyslovene protikatolícku náladu. Film ukazuje na pomery panujúce v kláštore, na despotizmus a áno .. aj na akýsi pocit chuti ovládať a manipulovať s človekom. Vyslovujem obdiv že na produkcii filmu sa podieľali aj samotní Íri , a vôbec, že okrem mučeníckych filmov a filmoch o obetovaní a nezištnej láske, sa točia aj takéto diela dokresľujúc obraz dojem zo svetového náboženstva. Ale aby ste nemali len taký kriticky názor a pohľad skúste nazrieť do dokumentu --- síce neuhranom tak krásne a profesionálne, ale o to pravdivejšom vola sa VŠETKY MOJE DETI a nájdete ho tu : http://www.csfd.cz/film/350432-vsechny-moje-deti/ :) (12.03.2014)

Vynikající film , který ukazuje na lidskou krutost.Musím uznat , že mě některé scény dohnali k slzám.Alespoň jde vidět jak jsou jeptišky zlí k ženám , které udržují sexuální život.Jsem ráda, že hlavní hrdinky.........Nejvíce mě pobavila scéna , kdy kněz začal se sebe strhávat šaty.Nejhorší scéna je ,když jí skalpují hlavu nůžkami. (13.10.2006)

Nechápem! Trikrát som si to pretočil na začiatok filmu, či vidím správne obdobie v ktorom je film situovaný. No miesto tých 50 rokov dozadu by som skôr povedal že minimálne 150. Ozaj ohavné správanie k ženám! ... Malo to teda samozrejme silný odkaz. Jediná vec čo mi vyslovene prekážala, že niekde v polovici som s hlavnými "hrdinkami" prestal sympatizovať, lebo mi ich správanie doslova vadilo. Inak fakt mrazivý film. (01.07.2013)

K tomuto filmu jsem se dostal díky odkazu ve skvělé knize Richarda Dawkinse „Boží blud". Když bludem trpí jeden člověk, říká se tomu šílenství. Když bludem trpí hodně lidí, říká se tomu náboženství. Jak řekl nositel Nobelovy ceny, fyzik Steven Weiberg: Náboženství je urážka lidské důstojnosti. Když vás někdo přinutí věřit v nesmysly, dokáže vás také přinutit páchat zvěrstva. Voltaire. (30.12.2011)

Málokedy tak dlho zvažujem hodnotenie filmu, ako v tomto prípade. Málokedy vypovedajú komentáre viac o ich autoroch, než o filme, ako v tomto prípade. Málokedy si tak zreteľne uvedomím mentálnu blízkosť cirkvi s komunistickými (fašistickými) stranami, ako v tomto prípade. Nemám prirodzene na mysli vieru v akéhokoľvek Boha, ani krásne naivné komunistické ideály. Mám na mysli tú horšiu časť ľudstva, ktorá dokáže akúkoľvek ideu zneužiť na svoje zištné a úchylné potreby. Preto je mumlanie doživotných boľševikov: "Áno, robili sa aj chyby, ale ..." rovnako smiešne, ako pohoršenie veriacich, keď vidia takýto film. Film natočený podľa skutočnosti, a pritom nie z dôb, v ktorých boli "primitívne národy" ohňom a mečom nútené uveriť v nejakého belošského pánbožka, ani z dôb, v ktorých devianti v kňazských rúchach upaľovali na hraniciach "čarodejnice", ale z doby nedávno minulej, v ktorej nielen prostitútka, ale aj znásilnená žena, dokonca aj neírsky krásna panna boli vinné a trestané otrockou prácou v prádelniach, kde ani "bežný prostriedok" nebol k dispozícii. V závere nemôžem nespomenúť, že do Magdalénskych domovov uvrhli nešťastné ženy ich slušní a bohabojní príbuzní a do väzenia a gulagov sa najčastejšie dostávali ľudia po udaní od ich slušných a strane oddaných susedov, či kolegov. Ani v jednom, ani v druhom prípade však títo slušní a riadni občania ani netušili, čo sa v domovoch, v gulagoch a koncentrákoch dialo a keď sa to prevalilo, boli na chvíľu spravodlivo pohoršení. Našťastie pedofili páchnuci tymianom a afro-ázijskí, či latinsko-americkí komunistickí pohrobkovia usilovne pracujú na tom, aby sa slušňáci mohli pohoršovať aj o pár desiatok rokov. (25.03.2010)