Nemecko / Rakúsko / Taliansko,
2004, 156 min
(Special Edition: 178 min, Alternatívna 149 min)
Réžia:
Oliver HirschbiegelScenár:
Bernd EichingerKamera:
Rainer KlausmannHudba:
Stephan ZachariasHrajú:
Bruno Ganz, Alexandra Maria Lara, Corinna Harfouch, Ulrich Matthes, Juliane Köhler, Heino Ferch, Christian Berkel, Matthias Habich, Thomas Kretschmann (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Je apríl 1945 a do úplnej porážky nacistického Nemecka ostáva už len niekoľko dní. Hitler však vo svojom berlínskom bunkri aj naďalej požaduje od svojich generálov boj do posledného muža...Film, detailne popisujúci, ako prebiehali posledné dni Tretej ríše v Hitlerovom berlínskom bunkri, vznikol na motívy knihy Hitlerovej osobnej sekretárky Traudl Jungeovej, ktorá s ním bola v bunkri až do úplného konca. (RTVS)
(viac)Zaujímavosti (51)
- Mnohé Hitlerovy (Bruno Ganz) repliky jsou historicky přesné, převzaté z deníků Alberta Speera (Heino Ferch) a Traudl Junge (Alexandra Maria Lara). (Redswif)
- Většina venkovních scén byla natáčena v Petrohradě. Důvodem byla architektura města s německými rysy a množstvím ulic bez moderních reklam. (Redswif)
- Z 37 postav, které byly založeny na skutečných osobnostech, byl pouze v době filmové premiéry naživu Rochus Misch (Heinrich Schmieder). V roce 2006 byl jedním z posledních přeživších Führerova (Bruno Ganz) bunkru. (Redswif)
- Ve filmu píše Marta Goebbelsová (Corinna Harfouch) dopis svému synovi z předchozího manželství Haraldu Quandtovi, jehož obrázek je na stole před ní. Byl její jediné dítě, které přežilo válku. V roce 1944 byl nadporučík v Luftwaffe, byl zraněn a zajat spojenci v Itálii. (Redswif)
- V jedné scéně se Hitler (Bruno Ganz) dívá na obraz Fridricha II. (Redswif)
- Skutočná Traudl Junge (sekretárka Adolfa Hitlera, ktorú vo filme stvárnila Alexandra Maria Lara) sa objaví v samotnom závere filmu, počas ktorého už v značne pokročilom veku spomína na minulosť, keď pracovala u Hitlera. (AxelWers)
- Adolf Hitler (Bruno Ganz) sa spolieha na protiútok Obergruppenführera a generála Waffen SS Felixa Steinera. 21.4.1945, počas bitky o Berlín, bol Steiner poverený velením armádneho oddielu, aby obkľúčil 1. bieloruský front kliešťovým obchvatom, postupujúcim zo severu mesta. Keď mu generáli vo filme oznámia, že sa tak nestalo, nakoľko Steiner nemal k útoku dosť síl a útok sa nezdaril, Hitler sa rozzúril. Stainer v skutočnosti vôbec neurobil protiútok z dvoch dôvodov. Po prvé, pretože si uvedomil, že jeho jednotky sú nedostatočné, približne pomerom 1:10 v prospech sovietov. Pozostávali z dvoch práporov 4. divízie SS, ktorý ale nemali žiadne útočné zbrane, tínedžerov Hitlerjugend, núdzového pozemného personálu Luftwaffe a pracovníkov v prístavoch Kriegsmarine. Jedinými dostupnými tankami bol približne tucet ukoristených francúzskych tankov z roku 1940. Po druhé, presvedčil ho Rudolf Nadolny, bývalý nemecký veľvyslanec v Moskve, aby opustil mesto aj s jednotkami. To umožnilo odovzdanie mesta takmer bez boja. Rovnako ako v tomto prípade sa zdržal vykonávania záchranných operácií vo viacerých oblastiach na severe Berlína, čo bolo v skutočnosti nerealizovateľné, a preto bol 27.4.1945 zbavený velenia pre neposlušnosť. Keď sa to v skutočnosti Hitler dozvedel, vôbec nezúril ako vo filme, ale dlho mlčal a potom trval na tom, aby ženy z bunkru odišli okamžite z Berlína a následne vyhlásil, že vojna je prehratá. Felix Steiner vojnu prežil. Po kapitulácii bol uväznený až do roku 1948. Čelil obvineniam v Norimberskom procese, ale tie boli zrušené a on bol prepustený. Už v roku 1951 založil lobistickú skupinu, ktorej cieľom bolo bojovať za právnu, ekonomickú a historickú rehabilitáciu Waffen-SS. V roku 1953 bol Steiner naverbovaný do CIA. V rokoch 1958 a 1963 napísal knihy, ktoré boli o Waffen-SS. Zomrel 12.5.1966 ako 69 ročný. (Raccoon.city)
- Po premiére sa Bruno Ganz vyjadril, že rolu Hitlera nechcel spočiatku vôbec prijať. Jeho názor zmenil film Der letzte Akt (1955) a herecký výkon Albina Skody (Adolf Hitler), ktorý ho presvedčil, že rola Hitlera by sa dala zahrať s určitou hĺbkou. (Budisovie)
- Počas filmu sa Hitlerovej (Bruno Ganz) sekretárke Traudl (Alexandra Maria Lara) zmení priezvisko. Nie je to však chyba, pretože na začiatku v roku 1942, keď Traudl vidíme na konkurze, sa predstaví ešte svojím rodným menom, teda Humps. Potom sa však presúvame do roku 1945 a vždy už Traudl oslovujú ako pani Junge. Je tomu tak preto, že sa v roku 1943 vydala za SSkára Hansa Hermanna Jungeho, ktorý však v roku 1944 zahynul v súboji vo Francúzsku. (Astonko)
- Prvý film nemeckej povojnovej kinematografie, kde sa Adolf Hitler (Bruno Ganz) predstavil ako ústredná postava. (vander19)
- Na castingu na rolu Keitelova (Dieter Mann) asistenta obliekli jedného muža do nemeckej uniformy a prikázali mu zdvihnúť pravú ruku a zvolať: "Heil Hitler." Muž to urobil s radosťou a s nadšením. To štáb šokovalo a spýtali sa ho na pár osobných údajov. Zistili že sa jedná o istého Karla Richtera, člena NPD (organizácia, ktorá bola takmer zakázaná pretože slúži ako politické útočište neo-nacistov). (Algren)
- Bruno Ganz v rámci prípravy na rolu Hitlera pozoroval pacientov s Parkinsonovou chorobou v jednej švajčiarskej nemocnici. (genetique)