Roadgames

Začátek mě dost chytl, ale pak mě to kvůli neujasněnosti stylu přestávalo bavit čím dál tím víc. V jednu chvíli je to vyloženě své, pak se to zase strašně snaží o Hitchcocka, pak je to zase komedie... A dohromady to moc nefunguje, i přes nemalý počet povedených scén. Konec taky nic nezachránil, protože byl poněkud přehnaný. Także to u mě dopadlo celkem průměrně, i přes všechny klady, Austrálii a Jamie Lee Curtis. Ale možná to je taky tím, že jsem od toho čekal něco úplně jiného - předobraz kultovního Stopaře. Místo toho jsem dostal "pohodový" thriller, u kterého je to hororové označení krapet diskutabilní - i když pár nočních můr hlavní postavy způsobených nedostatkem spánku mělo dost do sebe a navíc tu je jeden z nejpřekvapivějších jumpscarů, co jsem kdy viděl. Je jeden, naštěstí, ale použitý je skutečně skvěle. 3* (21.07.2022)

Bez napätia, takmer bez ničoho, čo by mal thriller žáner ponúknuť. Najmä prvá polovica je skôr takým blbnutím bez príčiny. Svoje robí aj samotný soundtrack, ktorý viacmenej nastolené situácie odľahčuje, než by nahnal strach v pravom slova zmysle. Monológ je tu kráľ, takže kto si vsadil na dialógy, bude chudobnejší než kostolná myš. Nie, že by komunikácia nedostala žiadny priestor, no je to príbeh "kamionistu" a jeho "dinga", nie "Pařba ve Vegas". Záver je tým čo bolo od úvodu očakávané, tak aký že to thriller? Bavilo. Na jedno vzhliadnutie. (15.10.2016)

[Cinematik 2014] Byť Hitchcock kamionista, natočil by Roadgames, s gráciou vystavaný inteligentný "cestný thriller" so šarmantným Jamesom Stewartom v hlavnej roli. Aspoň to sa nám snaží Franklin povedať. Lenže on nie je Hitchcock, Stacy Keach v roli muža trpiaceho halucináciami a rastúcou paranoiou na stope zločinu (nech je akokoľvek vynikajúci) nie je Stewart a ten film nie je tak inteligentný. Pomalé tempo rozprávania ozploitation modelu a slabé napätie vynahrádza nadhľadom a ostrovtipom hlavného hrdinu, ale nezáživnosť množstva sekvencií je stále ubíjajúcejšia. Pocta Hitchcockovi a jeho klasickým motívom (priame citácie Vertiga) sa tak z diváckeho uhlu pohľadu mení na trochu neohrabané variovanie maestrových obľúbených prvkov. Násilie mimo záber a potlačená dravá dráždivá sexuálnosť drsného príbehu s až psychologickými kontúrami prispievajú k zmiešaným pocitom z filmu. Toto je jasný kult, ale len pre úzky okruh divákov, do ktorého, žiaľ, nespadám. 65% (13.09.2014)

„Cestné hry” sa výsostne uskutočnia iba na austrálskych cestách, a to konkrétne medzi týmito dvomi mužmi : Prvý, ako sa tradične povie, dobrák od kosti, ktorý by aj tú svoju poslednú košeľu dal, je Patrick Quid, šofér nákladiaku, ktorého spolucestujúcim je práve Boswell, psovitá šelma Dingo, čo je trochu, povedzme neobyčajné. Druhý, ako sa zvyčajne hovorí, je sériový vrah (stopárok), to jest neznámy chlapík s tmavo-zelenou dodávkou, ktorý bude Paťovi neustále visieť za zadkom, alebo postupne sa snáď »miska váh« konečne obráti na opačnú stranu ? Počas toho jednak zastaví istej, hysterickej a hrdzavej žene Madeleine Day, vďaka čomu môže nadviazať na verbálnu komunikáciu, a tak mu aspoň rýchlejšie ubehne voľný čas, ktorého má v podstate, neúrekom. Niežeby sa vyslovene len nudil, totiž, často stretáva rôznych bláznov, ktorí doslova hazardujú so životmi na komunikáciach, viď starší pán s dreveným člnom "Lady Luck II" , uchopeným na prívese, bohužiaľ zrovna jemu šťastie priať extra nebude. A do tretice vari už všetko dobré, keďže kočku v bielom klobúku, už dva krát míňal, a ani raz pritom nezastavil, a tak teraz má unikátnu príležitosť, aby mu spríjemňovala spoločnosť, no namiesto toho, sa zoznamuje s potenciálnou hrozbou. Odteraz to začína byť čoraz viac zaujímavejšie, čo si isto uvedomuje i Pamela, "hitch" ("cestovateľka autostopom"). Sherlock a Watson sa síce (ne)dajú len tak ľahko zastrašiť, ale ak už pôjde konečne do tuhého, tak nebude Holmesovi do smiechu... / Legendárny thriller od protinožcov, ktorý je mixom Duelu a Stopára, ale zároveň aj prirovnávaný k Hitchovmu Oknu do dvora, a tak sa dá celkom podotknúť, že napätie mu just vôbec nechýba. Ústredná dvojka je vskutku veľmi podarená, najmä Stacy Keach, si väčšinou stále čosi šomre popod nos. Jamie Lee Curtis nemá toľko hereckého priestoru, ako v desivom a kultovom horore - Halloween, no i napriek tomu nebola iba do počtu ! Film má taktiež i kvalitnú montáž a imidž, bez čoho by sa sotva obísť mohol. Trochu som na záver váhal s konečným hodnotením. Ako vidieť, ostalo na troch "dobrých" hviezdičkách, čo nie je ani veľa ani málo, taký, zlatý stred. (20.11.2020)

Toto som si chcel pozrieť už dávnejšie, ale omylom som si namiesto toho zohnal film s relatívne podobnou zápletkou a s relatívne podobným názvom Road Games. A čakanie sa oplatilo. Musím povedať, že to má strašne fajn poetiku. Mnohým to nebude vyhovovať, radi by „normálny“ krvavý hororový triler, ale mne sa práveže páčilo, ako tu bolo na všetko čas, ako si príbeh plynul pokojným, ležérnym tempom, mal čas zastaviť sa a vlastne sa tu toho moc nestalo. Najväčšiu zásluhu na tom zjavne, rozhodne a bez debaty má fantastický Stacy Keatch, ktorý je úplne suverénnym sympaťákom a perfektne si padol do noty s mladučkou Jamie Lee Curtis, ktorá bola v roku 1981 hviezdou série Halloween a iných hororov (Terror Train, Hra na vraha, Hmla). Austrálčania si ju požičali z Hollywoodu a zjavne jej to padlo vhod, je uvoľnená, je prirodzená, je sexi. A je medzi nimi zábavný, dynamický vzťah, nie milenecký, ale nie úplne ani ako otec a dcéra. Sú tam dve veci, ktoré sú úplne mimo (wtf scéna telefonátu na políciu a wtf scéna s člnom na ceste). A to som samozrejme ešte nespomenul extra namakaného dinga (???). Richard Franklin neskôr natočil horory Link a Psycho 2. Od istého momentu začalo byť zrejmé, že všetko smeruje k absolútne šokujúcemu finálnemu twistu, mal som asi dva tri tipy, no napokon prekvapivo nevyšiel ani jeden a film sa skončil úplne štandardne, čo ma dosť zaskočilo. (24.08.2019)