Andalúzsky pes

Balkón v noci. Muž (sám Luis Buñuel) ostrí britvu. Pozoruje malý oblak, ktorý pláva po oblohe smerom k mesiacu v splne. V zábere sa teraz objavuje hlava ženy, oči má doširoka otvorené. Oblak prekryje mesačný kotúč, v následnej juxtapozícii muž ostrím britvy prereže nič nenamietajúcej žene očnú buľvu. ___ Takýmto prológom sa začína Andalúzsky pes – a kariéra Luisa Buñuela. Zrodil sa pod vplyvom „Manifestu surrealizmu“ (1924) Andrého Bretona v spolupráci s maliarom Salvadorom Dalím. Na počiatku ich spoločného diela bol sen, surrealistami uctievaný stav, kedy človek bez zábran prežíva najvnútornejšie konflikty svojho podvedomia. Boli to dve snové vízie, ktoré sa vo filme stali ťažiskovými motívmi pre vyjadrenie obsesií (utkvelých predstáv) a komplexov hrdinov: Dalímu sa zdalo o dlani plnej mravcov, Buñuelovi zase o čepeli britvy, ktorá prerezáva mesiac na polovicu. Druhý obraz sa v drastickejšej podobe stal podkladom pre prológ, ktorý je akýmsi mottom tohto šesťnásťminútového filmu. Podľa francúzskeho režiséra Jeana Viga „nám prológ vraví, že tento film musíme vnímať inými očami“. Scenár k filmu vznikal sedem dní. Buñuel a Dalí pri písaní kládli hlavne dôraz na oblasť nevedomia, film je zložený z obsesií autorov a obrazov, ktoré ich priťahovali, bez toho, aby vedeli prečo. Takisto aj samotný názov vôbec nekorešponduje s obsahom filmu (nevyskytuje sa v ňom žiaden pes). Neskôr Federico García Lorca (Andalúzčan) vo filme videl útok na svoju osobu, domnieval sa, že on má byť tým psom. Štýl Andalúzskeho psa (a celkovo aj surrealistického filmu) je eklektický. Mizanscéna je ovplyvnená surrealistickým maliarstvom: mravce vychádzajúce z mužskej dlane sú typickým dalíovským obrazom. Čo sa metódy výkladu týka, tvorcovia ihneď po dokončení filmu verejne proklamovali, že jedinou možnou je tá freudovská – psychoanalytická. Ak pristúpime k analýze tohto komplexného obrazu skrz interpretačnú optiku Davida Bombyka, naskytnú sa nám ikonické, indexické i symbolické hodnoty: jednak je obraz zarážajúci sám o sebe; je to miera zamorenia duše majiteľa ruky; nepochybne symbolizuje aj obecnejšie ochorenie. Je metonymický, pretože mravce sú „pridružený detail“; je taktiež synekdochický, pretože ruka je časťou, ktorá zastupuje celok. Nakoniec zdroj obrazu vyzerá ako trópus: kalambúr (slovná hračka) s francúzskou frázou „avoir des fourmis dans les mains“ (v preklade: „mať mravenčenie v ruke“). Takýmito obrazmi je film prestúpený snáď v každej druhej sekvencii. Umne sa tu pracuje aj so (surrealistickou) strihovou skladbou, ktorá je zmesou niektorých impresionistických metód (mnohé prelínačky a dvoj-, či viacnásobné expozície) a určitých postupov z prevažujúcich filmových trendov. Šokujúce prerezanie oka spolieha na určité princípy kontinuálnej strihovej skladby (a samozrejme aj na Kulešovov efekt). K rozbitiu časopriestorovej spojitosti je bežne využívaný aj diskontinuálny strih, napríklad, keď sa hrdinka zavrie v izbe a len čo sa otočí, muž sa nevysvetliteľne objaví za ňou. Andalúzsky pes odmieta nasledovať akékoľvek konkrétne zavedené postupy, pretože by usporiadal a odôvodnil to, čo musí zostať „nezaujatou hrou myslenia“. Zaujímavú funkciu plnia vo filme aj samotné medzititulky, ktoré behom celého trvania filmu ohlasujú nezmyselné intervaly uplynutého času, napríklad titulok „pred šesťnástimi rokmi“ sa objaví v priebehu deja, ktorý bez prerušenia pokračuje ďalej. Andalúzsky pes je v podstate celý snímaný staticky, výnimkou je iba sekvencia, v ktorej sa muž, preoblečený za mníšku, ženie po ulici na bicykli. Iba v tejto sekvencii je prítomná kamerová jazda. Z takmer každého záberu je viac než zjavné, že bolo použité expresívne (na)svietenie. ___ V surrealistických filmoch sa častokrát vyskytovala aj bohatá škála erotických podtextov. A keďže sa s nimi narábalo aj v Andalúzskom psovi, jednou z možných interpretácií by bola tá, ktorá ju chápe ako štúdiu potláčaných sexuálnych impulzov. Pozoruhodné je však to, že aj pri alogičnosti diania si každý jednotlivý výjav z Andalúzskeho psa zachoval charakter ostro zachytenej skutočnosti. Od samého začiatku si Buñuel zapovedal všetky formálne trikové experimenty. Jeho surrealizmus sa nestavia proti skutočnosti, ale z nej vyrastá. 85% (14.09.2014) (menej) (viac)