Čert nespí

Prvni velka slovenska filmova kritika socialistickych pomeru, ktera nasledovala po mirnem umeleckem uvolneni po prazske celostatni konferenci o satire v listopadu 1954. Dvakrat vtipne mi to pri shlednuti o pulstoleti pozdeji neprislo, ale pokud chcete nahlednout do zde karikovane dobove mentality (kdy se napriklad v prvni povidce dela ze smutku zamilovaneho soudruha Kvasnicky politicky problem, protoze "v dnesni dobe prece nema clovek duvod byt smutny!"), tak je to vyborny studijni material. Mnohe satiricke momenty (neuveritelny pribeh muze, ktery si poda zadost, a ackoliv nema zadne konexe, dostane za tri tydny byt) by se navic daly s prehledem aplikovat i na dnesni dobu. (30.09.2010)

Svojrázny príspevok do témy satiry na slovenskom filmovom poli. Znateľný lowcost, ale vôbec nevadí. Poviedky kostrbaté, no herci nebojácni a zapamätateľní, hlavne Bohuš Králik a Ivan Krivosudský. Králikova hláška "vydra alkoholizmu sa priblížila k múrom našej fabriky" je hovadsky dobrá, kupodivu aj zvyšok scenára. Film pobaví, ale neubráni sa dojmu čo ním chceli tvorcovia vlastne povedať, lebo haniť socializmus v 50. rokoch by bolo nedobré a tak aj poviedky končia neucelene. (25.12.2017)

Čert nespí je buď komédia, satira, alebo veselohra. V každom prípade je však značne ťažkopádna a nevtipná a to sa nezhoduje ani z jedným spomenutým termínom. Svetlé momenty má, satirická svojim spôsobom tiež je, ale nie spôsobom vtipným. Všetci herci sú nesympatickí, či skôr sú tak naštylizovaní, že sú nesympatickí. Dokonca aj Kroner a to je potom sklamanie. Ale dobre, raz som sa uchechtol. (03.06.2015)

Na stejný způsob, jako český film Zaostřit, prosím!, vznikla povídková satira i ve slovenském filmu. Hranice je tenká, ale zatímco český film je nehodný Friče, tento slovenský lze vnímat jako dílko přijatelnější vzhledem k tomu, jaké všechny žánry tehdy ve východní polovině republiky stále ještě chyběly. Oba filmy jsou výsledky požadavků z konferencí Svazu československých spisovatelů v letech 1954 a 1955. Povídková sbírka Petera Karvaše Čert nespí (1954) nabídla hned několik celků, z nichž Smutný káder a Typický prípad jsou z cyklu Příhody nenápadného mládence a finální povídka Vel'korysá kampaň z cyklu Bezúhonné podobizny. Pro tvůrčí tým to byla série zajímavých výzev, hlavní herci měli každý po čtyřech různých úlohách, debutující režiséři a kameraman vzbudili naděje. Solan sám chtěl pokračovat v přepisu další povídky z Karvaše, ale Prípad Barnabáš Kos se dočkal premiéry až v roce 1965. (23.01.2021)

Nuž, ako prvé vety filmu upozorňujú, tento film je zlý. Hlavne pre ľudí, ktorí nechápu alebo nemajú radi satiru. Je to veru ťažká disciplína. V polovici 50-tych rokov sa volalo po satire, aby sa poukázalo na nedostaky v spoločnosti, a ľudia sa tak mohli poučiť a vyvarovať sa do budúcnosti. V súčasnosti nikto satiru nepotrebuje, všetko je už jasné. Všetky štyri príbehy sú z pracovného prostredia, formálne sú si dosť podobné. Aj centrálne postavy sa opakujú, preto ich hrajú tí istí herci. Trochu ako commedia dell'arte. Ale poriadne absurdná. Hlavne vďaka šéfovi, ktorý sa dokáže zo všetkého vykecať, a zástupu jeho agilných prisluhovačov, ktorí vetria, čo sa od nich očakáva. Určite nejeden zamestnanec kapitalistickej firmy by dokázal dať týmto postavičkám mená svojich kolegov. Zábavné je tiež vidieť mladých hercov, ktorých si poväčšine pomätáme len ako starších pánov a dámy. Tak, súdruhovia, držte sa! (20.02.2013)