Vyháňač diabla: Znamenie viery

Druhá hodina film zachraňuje, lebo inak do vtedy lepšie vymetala aj moja 84 ročná babka pavúky na povale. Až zbytočné naťahovanie, kým sa dostaneme k očakávanému merítu veci, teda diabolský hlas, levitácia, ksicht skrútený ako Arpy Šoltész, křesťanské riekanky a kŕče sťaby obeť mala kriticky nízku hladinu horčíka. Extra novátorský a výnimočný zážitok to nie je, no pri dnešnej konkurencii hororov tento dokázal aspoň dobre niekto vecí okopírovať, ako keby sa učil priamo od plagiátorov z parlamentu. Druhá polovica dala zabudnúť na prvú, takže vo finále tu evidentná nespokojnosť nebola. (26.10.2023)

Beriem fakt, že si chceli ísť tvorcovia svojou vlastnou cestou, že chceli prekvapiť svet príbehom, ktorý osvieži túto starú legendu, no menej je niekedy viac, čo platí najmä v prípade námetu. Oproti originálu, ktorý sa prakticky od úvodu nesie v dusnej, temnej atmosfére, sa tento v prvej tretine stále hľadá, pričom divák sleduje nepodstatné osudy ľudí, ktorým prakticky ani nedokáže fandiť, respektíve vo vývoji deja odstupom času nezohrávajú takmer žiadnu dôležitú rolu. 65 minút človek čaká na niečo, čo sa malo diať od úvodu, pričom až potom konečne dôjde na pasáže, ktoré z pohľadu exorcizmu naplnia nejaké očakávania. Vo mne sa to bije. Je to tak medzi 2-tri, ani o milimeter viac. Je to škoda. Keď už sa niekto ujal príbehu, ktorý si v minulosti vybudoval rešpekt, nemal to do rúk chytať takýto priemerný babrák, ktorý to sprzdil. Ľudia to budú odsudzovať, i keď vo svojej podstate to (asi) nie je až taký extrémny prúser. (26.10.2023)

Jestli David Gordon Green dostane do pracek ještě někdy hororovou klasiku, já u toho už rozhodně nehodlám být. Ten člověk zprasil co mohl už v Halloweenech a tady jeho "formice" pokračuje. Více než horor mě to připomínalo křesťanskou agitku, které v USA v posledních letech prostě letí. Zpočátku se mě líbil poměrně zajímavý odklon od původního filmu a minimálně to vypadalo docela zajímavě. Jaké zděšení mě čekalo v druhé polovině, kterou bych se nebál označit za ultimátní odpad. 30% a to jsem ještě hodnej. (02.12.2023)

Smiešne skupinové scény sa pomaly stávajú rukopisom hororových filmov Davida Gordona Greena. Prakticky to isté, ako jeho druhý Halloween (len tu nie je tá scéna s davovou psychózou, preto nie 1*). Začiatok v pohode, potom zostupná tendencia, sterilnosť a neskôr sebaparódia. Prostredné dejstvo nedokáže pracovať s gradáciou - je len odďalovaním finále, ktoré je sklamaním, a aj tú jedinú potenciálne pôsobivú scénu zabije zlými trikmi a následným náboženským blábolením a pokusmi o nolanovský monológ. Záver trapas. 30% (21.11.2023)

Kde Friedkin před 50 lety ukazoval, jak budovat atmosféru a strašit, tam nově Gordon Green ukazuje, jak se to určitě nedělá. Po všech stránkách zbytečné a laciné, kde s vypíchnutými oči funguje jen vizuál, který má své filmové kvality. Gordon Green by se možná měl vrátit do žánru komedie, kde se mu dařilo přeci jen více. (30.11.2023)