Gosford Park

...Absolútne ma nijako zvlášť nezaujímalo pozerať sa na BANDU SNOBOV a ich SLUHOV v honosnom sídle, pričom tvorcovia ( scenáristi ) aspoň vo väčšej polovici ozvláštnili samotné dianie, tajomnou vraždou SIRA WILLIAMA, kde prsty v tom môže mať jednak PANSTVO, alebo tiež personál, ale následné pristupovanie k vyšetrovaniu, je cez Košice ! Prečo k tomu došlo, má samozrejme vysvetlenie. K snímku. Strašne veľa hercov, ktorí nemajú ani šancu, sa na plno predviesť, zžiť sa s rolou, lebo sa to ani nedá, všetci ma tak nudili, že som k tomu niekoľkokrát zíval. Altman patrí medzi rešpektovaných režisérov, ale ja som mu doteraz neprišiel na chuť, tak isto, ako tomuto nezáživnému snímku, kde sa riešia dokola samé hlúposti a zbytočnosti ! Ďakujem za určité nalákanie od niektorých tu, užívateľov, ale opäť som zhliadol totálnu stratu času ! ? (04.06.2017)

Môj prvý Altmanov film, ktorý som videl niekedy pred desiatimi rokmi a pri ktorého hodnotení musím dať za pravdu súdobým kritikám v tuzemských časopisoch, ktoré hovorili o akademickom chlade a miernej vypočítavosti smerom k akademikom. Ja som vtedy očakával nejaký záverečný šokujúci zvrat, ktorý samozrejme neprišiel, dnes by som ale k filmu asi pristupoval úplne ináč. Možno by som ho hodnotil rovnako, len výčitky by sa trochu pozmenili. Ironickú silu a ľahkosť podobne zahniezdenej Svatby (ak ma pamäť neklame) Gosford park postráda. (31.05.2013)

Robert Altman prišiel, aby na smrť unudil väčšinu divákov očakávajúcich svižnú retro detektívku v klasickom štýle Agathy Christie. Tú menšinu potešil spôsobom, akým komerčnú detektívnu produkciu inovoval - vražda v anglickom zámku nikoho zo zúčastnených zvlášť nevyvedie z miery, pretože sa to "akosi patrí", neúmerne predĺžil expozíciu a vložil dráždivo veľké množstvo scén a postáv, ktoré s vraždou a jej vyšetrovaním vôbec nesúvisia. A vie, čo robí, pretože sledovať unudenú spoločnosť neznamená automaticky nudiť sa (kto videl trištvrtehodinovú bálovú scénu vo Viscontiho Gepardovi, vie, o čom hovorím) a takisto vie, že ak najdramatickejšou udalosťou filmu je vražda a vyšetrovanie, nemusí ísť nevyhnutne o detektívku. A veru ňou ani nie je. Je to maniakálne, obsedantné zaujatie medzivojnovým obdobím? Je to snaha o altmanovskú "komplexnosť"? Je to brilantná sociologická štúdia (groteskný zvyk služobníctva preberať mená svojich pánov, aby každý vedel, kto ku komu patrí)? Možno. Je to ťažký film čo sa týka vnímania, pozornosti a koncentrácie a teda aj hodnotenia. Predsa len si však myslím, že na tej koncentrácii až tak nezáleží - film diváka bezohľadne zahlcuje množstvom mien, ktoré nie je možné priradiť príslušnej osobe snáď ani po treťom zhliadnutí, čo je zámerný a rafinovaný spôsob navodenia špecifickej atmosféry. Je to film z rodu tých, ktoré vás zaujmú i bez perfektnej orientácie v teréne, a to z celkom prostého dôvodu - pretože majú Štýl (analógiu vidím v L.A. Prísne tajné). Scenár zaujímavo narába s hovoreným slovom. Hovorí sa tu prakticky nepretržite, ale skutočných dialógov zaznie prekvapivo málo, keďže rečový prejav hercov je redukovaný na poznámky, glosy, komentáre, na ordinérnu konverzáciu a "small talk". Ak na dialógy dôjde, sú vecné, presné a ironické, bez pokusov o zbytočné významové presahy, ktoré by v takto koncipovanom filme pôsobili rušivo. Gosford Park je špičková filmárčina, na druhej strane absenciou hlavnej postavy či postáv príbeh stráca ťažisko a stáva sa chladne odťažitým. Čakal som väčší emocionálny potenciál. Jedna scéna ma ale dostala - Neviemaký "His Lordship" sa pýta Neviemakej slúžky, či verí v šťastie a ona celkom spontánne a úprimne odpovie. Toto bolo omnoho lepšie než morbídny flirtík Kristin Scott Thomas s "raienom filipí". Mimochodom, film bol nakrútený v perfektne zachovanom palladiánskom Wrotham Park, Hertfordshire z roku 1754, hoci titulky nás presviedčajú o niečom inom. Existuje však aj skutočný Gosford - Gosford Castle v Severnom Írsku - strašidelne vyzerajúca a autokraticky pôsobiaca architektúra v štýle Norman Revival, ktorá sa však hodí na celkom iný typ filmu. (23.03.2006)

To je typický Altman. Brilantná vzťahová nadstavba medzi jednotlivými postavami, no ktorá mi žiaľ narozdiel od jeho Krátkych strihov (1993) skoro nič nepovedala a bavila ma podstatne menej. Určite to bolo aj kvôli samotným postavám, ktoré neboli tak výrazné a tak dobre napísané ako už v zmienených strihoch. Tiež príbeh, ktorý utvárali bol často nezáživný, nudný a mdlý, pričom som sa v ňom zo začiatku aj trocha strácal, keďže hneď a bez prípravy na vás vybafne toľko mien, ktoré si je treba zapamätať. No a samotné pátranie po vrahovi a konečné rozuzlenie tiež prinieslo iba málo vzrušenia. Lepší priemer. 65/100 (06.10.2017)

Čaj o čtvrté, večeře v osm, vražda o půlnoci. Ocenění: Oscar 2001 - původní scénář; nominace: vedlejší herečka (H. Mirren), vedlejší herečka (M. Smith), výprava, kostýmy, režie, film Zlaté glóby - režie; nominace: film (muzikál/komedie), vedlejší herečka (H. Mirren), vedlejší herečka (M. Smith), scénář BAFTA - cena Alexandera korda za britský film, kostýmy; nominace: masky, vedlejší herečka (H. Mirren), vedlejší herečka (M. Smith), výprava, původní scénář, cena Carla Foremana za neslibnejšího nováčka (J. Fellowes za scénář), cena Davida Leana za režii César - nominace: film Evropské unie Broadcast Film Critics Association Awards - herecký ansámbl Evening Standard British Film Awards - film Florida Film Critics Circle Awards - herecký ansámbl Kansas City Film Critics Circle Awards - vedlejší herečka (M. Smith společně s J. Connelly za film Čistá duše) London Critics Circle Film Awards - britský film, vedlejší herečka (H. Mirren také za film Poslední přání) National Society of Film Critics Awards - režie, scénář, vedlejší herečka (H. Mirren) New York Film Critics Circle Awards - režie, scénář, vedlejší herečka (H. Mirren) Satellite Awards - vedlejší herečka v komedii/muzikálu (M. Smith), herecký ansámbl ......Scénář : Julian Fellowes. Kamera : Andrew Dunn. (02.06.2011)