Rok na dedine

Nevím proč mě to tak chytlo, ale v některých okamžicích se mi chtělo i plakat. Nečekaný (ale opravdu nečekaný) filmový zážitek (který potvrzuje, že v šedesátých letech se dělalo dobře snad všude a všechno). Dekorace, choreografie, kostýmy, hudba, kamera, jemný decentní a přitom velmi hluboký příběh, a především skvělá a nápaditá režie - dokonalé... (a k tomu naprosto nádherné mladé sestry Vášáryovy - jedna hezčí než druhá) (01.01.2006)

Je tam veľa pekných, mladých a chudých slovenských dievčat v krojoch (čo je super), potom ešte viac slovenských švárnych šuhajov (čo je menej zaujímavé), zopár postarších ožranov (to už nie je vôbec zaujímavé) a štúdiové kulisy (čo je sranda). Ťapák so Zacharom predstavujú divákom slovenský folklór a nie "rok každodenného života na dedine", ten bol určite menej zábavný a dominovala mu práca. Toto bolo a je Ťapákovi často vyčítané, ale zase sú filmy, ukazujúce aj bežný život, takže ja by som to neriešil. Keďže tu po dejovej stránke ide iba o vzťah Adamoviča a Vášáryovej, tak tie takmer dve hodiny sú predsa len trochu moc. Ale rozdelenie do štyroch častí film umne rytmizuje. 70% (05.05.2017)

Ak má niekto záujem o prehliadku slovenských tradícií, zvykov, krojov, tancov, architektúry, či piesní, tak nech si pozrie Rok na dedine. Je pravda, že uvedené veci je možné zhliadnuť aj v iných filmoch, no tu je to ponúknuté v kompaktnej, prehľadnej forme. Film je rozdelený do 4 ročných období a v každom z nich je zobrazené presne to, čo k nemu prináleží. Tak možno vidieť, ako ľudia počas roka trávili čas v dobe bez techniky, ako sa veselili, žili, pracovali, či prežívali lásky. Vďaka tomuto filmu (prípadne jemu podobným) sa na tieto veci nikdy nezabudne. Jedinú výhradu mám asi k tomu, že to bolo natáčané v štúdiu, čo bolo v mnohých scénach dosť do očí bijúce. Neviem, čo tvorcov k tomu viedlo, keďže na Slovensku bolo v tom čase nespočetné množstvo tradičných, roztomilých dediniek, ktoré by ako exteriéry mohli poslúžiť... (17.01.2013)

V 60. rokoch 20. storocia vznikali najlepsie diela ceskoslovenskej kinematografie, a tak pan reziser Martin Tapak sa rozhodol natocit film bez poriadnej dejovej linie, ktory dostal nazov Rok na dedine. Ako som uz spominal, chyba vyraznejsia dejova linia, to je prva chyba. Film je len prehliadka ruralnych /vidieckych/ zvykov so vsetkymi tymi tancami, zvykmi, spevmi atd atd. Ludi zijucich na ruralnom vidieckom prostredi to asi oslovi, ja vsak som clovek mestsky, ktory ma rad prechadzky po mestach. 50 % (12.01.2014)

Mal som veľmi dobrý pocit pri sledovaní tohto filmu napriek tomu, že celý život žijem v meste, folklór nevyhľadávam a zaradenie filmu medzi dokumenty, či muzikály ma prekvapilo. Na prvý pohľad by sa zdalo, že existuje istá príbuznosť s Rodnou zemou. Ani náhodou. Delí ich nielen významne dlhých 14 rokov, ale najmä rozdiel medzi nepredstieranou láskou Karola L. Zachara a Martina Ťapáka k ľudovým zvykom, piesňam a tancom, prihlásením sa väčšiny hercov ku svojim koreňom a medzi ideologickou agitkou zneužívajúcou folklór v Rodnej zemi. (01.01.2011)