Biely Bim, čierne ucho

Když jsem byl malý, viděl jsem tento film a konec tak probulel, že mne rodiče nebyli schopni utišit. Dávno po letech jsem film viděl znovu a ač jsem si závěr pamatoval a mohl být tedy připraven, přesto jsem měl opět mokré oči a stažené hrdlo. Nevím zda je to kvalitně natočeným snímkem, či zkrátka tím, že mám moc rád psí kamarády a vůbec vše živé. Bim, stejně jako později Goro, při své pouti a hledání pána potkává různé typy lidí. Od hodných, kteří mu pomáhají či dají najíst po typy od kterých mu hrozí bití i smrt. Je to tedy i taková obrácená sonda pohledem čtyřnohého přítele člověka na nás vládce tvorstva. (27.07.2011)

Dalsi pekny film o priatelstve medzi clovekom a psom. Tentokrat z Ruska, takze po nadhernej prvej casti si v tej druhej pes dost toho vytrpi. Okrem dojimaveho vztahu medzi psom a jeho panom tu je dost podrobne vykresleny vztah rusov ku psom v tej dobe. A bohuzial dospeli sa prilis pekne k nim nespravali. Aspon deti este mali srdce. Zaver je uz tradicne citovo vydieraci ako je v tomto zanri zvykom. Pochvalit musim este skvely stary slovensky dabing. Magda Pavelekova si tu svoju protivnu susedku neskutocne vychutnala a prial som jej len to najhorsie. 8/10. (02.01.2016)

Filmu nemožno uprieť príjemnú atmosféru a pekné posolstvo o ochrane živých tvorov a prístupe k nim. Ak by ostal taký, aký je na začiatku, teda iba ako vzťah staršieho človek a psa, ktorého nikto nechcel a "lovecké" prechádzky po lese, nemal by som námietok a film si užil. Lenže postupom času sklzáva do rozbrojov medzi "dobrými" a "zlými" ľuďmi a dialógy, ktoré z týchto rozbrojov vznikajú, sú nasilu úsmevné až veletrápne. Aj to chovanie "uvedomelých a aktívnych" sovietskych občanov - to nalinkovanie, ako sa má sovietsky občan chovať - smerovalo viac k rodinnému žánru než k dráme. Nečakaný záver ale sčasti napravuje slabšie veci v príbehu a prikláňa sa späť k dobre natočenému začiatku. Je dojímavý, smutný a pritom veľmi krásny. Filmárska práca s učenlivým setrom je príkladná, v tom som nemal žiadne obavy. Sovieti v nej mali bohaté skúsenosti. Akurát mi vadili vmontovávané psie zvuky, kde bolo jasne vidno, že ich ten pes nevydával. Akoby pes musel (na spôsob ľudí) reagovať vrčením a zavíjaním na všetko, čo sa vôkol neho deje. Aj keď to nie je výnimka, podobne to bohužiaľ robia vo väčšine filmov. (31.05.2019)

Příběh nestandardně zabarveného gordonsetra Bima mě poprvé uchvátil v knižní podobě na základní škole. Pak mi mamka řekla, že existuje i filmové zpracování tohoto smutného příběhu. Z malé nerozumné štěněčí bytosti se vyvine inteligentní tvor bezmezně oddaný svému pánovi. Právě oddanost a věrnost připraví Bimovi nelehkou cestu. Pokud se chcete spolehlivě dojmout. Vyberte si tento film. Je sice už malinko starší, ale dostane vás, zvlášť, jestli máte rádi zvířata a nejste cynici. Slzy se mi vkrádají do očí, jen co si na Bima vzpomenu. (09.03.2009)

Napriek tomu, že je Belyj Bim - Čornoje ucho filmom pekným, plným utešenej múdrosti a poézie života, nemožno dnes tak ľahko negovať a povzniesť sa nad mračná komunizmu, ktoré sa nad ním sťahujú. Z cností jedných a zlozvykov druhých, povážlivo čiernobielych postáv možno zostaviť ideál vzorného súdruha. Možno je tento neduh vlastný už predlohe-románu. Druhým smutným faktom jest, že podobne ako Subjektiv nepokladám psíka, i keď s ním strávime dostatok času a sledovanie jeho rastu sprevádza emočné puto, za postavu, ktorá by dokázala sama udržať nastavenú latku filmu. Predovšetkým nie bez charizmy žoviálneho Ivana Ivanoviča v podaní Vjačeslava Tichonova, ktorý po čase hlavnú scénu opúšťa a objavuje sa len v letmých návratoch. Tu je rozdiel napríklad od Hachikô monogatari, ktorého emočná sila v uzimených japonských kulisách ma zasiahla prúdom dojatia a nefalšovanej vrelosti, a zahriala u srdca. 65% (02.01.2015)