Temná dcera

Nechcem byť zlý, pretože herečku Oliviu Colman mám rád, ale to čo bolo? Dve dejové linky. V jednej mladá a neukojená ženuška a krkavčia mater, ktorá nikdy nemala byť matkou a v druhej šibnutá, sociopatická staršia ženská, ktorá rada kradne bábiky. Jej správanie mi liezlo na nervy celý čas a vlastne som ho ani nepochopil. Zavrieť do blázinca, pripútať a dať infúzku. A do toho všetkého sa sem-tam primieša uslintaný Ed Harris, ktorý balí ženské na chobotnicu. Tentoraz som poriadne narazil. Na hranici odpadu. 30/100 (12.01.2022)

(20/2022) / To je vždy plaču, že prečo ten Netflix chŕli samé braky a hneď ako sa tam objaví niečo trošilinku náročnejšie tak tu máme hodnotenie pod 60%. Zbežné prebehnutie komentárov hovorí jasnou rečou. Prečo to nemá dej, prečo to nemá zvraty, prečo to nie je napínavé, atď. Áno, je to taká festivalovka, predpokladám, že skóre pre film by bolo o dosť vyššie ak by film hodnotilo trošku špecifickejšie spektrum divákov, nie široké Netflix obecenstvo. K filmu. Veľmi, veľmi náročná téma a veru moc jej svedčalo toto spracovanie. Keďže zblízka sledujeme psychologický profil jednej postavy, všetko stojí a padá na hereckom výkone a tu The Lost Daughter vyťahuje prvé tromfy z rukáva. Mňa ten film vtiahol hneď, precízna režia, nikam sa netreba hnať. Pomalý je ten film len na prvý pohľad, to ako pod pokličkou všetko krásne vrie, všetka tá ťažoba, postupné spoznávanie tajomstiev hlavnej postavy, funguje to perfektne. Priznávam, je tam pár momentov, ktoré vyšumia do stratena, ale vždy trvá len chvíľku kým prvorežisérka(!) Maggie Gyllenhall zapne naplno. Objektívne ten film možno nie je na plný počet, aj keď silné 4* určite. Prihadzujem tú poslednú pretože si myslím, že tých momentálnych 59% je výsmech kvalitnej filmárčine. (8/10) (15.02.2022)

Maggie Gyllenhaal si natočila prosolený a pískem prosáklý rozbor odvrácené strany mateřství. Olivia Colman hraje tu „zlou“ protivnou skoro padesátnici skvěle. Jen mi v těch střípcích z mozaiky o údělu matek chybělo silnější vertigo. The Lost Daughter tak vnímám podobně jako Pieces of a Woman coby herecké cvičení pro jednu postavu. Ale pod kůži se mi tyhle malá zrnka písku úplně nezadřela. Škoda, že Maggie nesáhla spíše po knize Lízni si a hrej od Joan Didion. (31.12.2021)

Tento psychologicky thriller je na hranici mezi nezavislym a mainstreamovym. Dej se odehrava na neexistujicim fiktivnim reckem ostrove. Temat je odpovednost materstvi, omezenost seberealizace, selhani. Manzel mlade hrdinky je macho. Colmanova si nese trauma, je trochu otravna, introvertne osamela, ale roztomila. Jeji oblicej je dobre citelny i beze slov. (10.04.2022)

Celý film divák čaká na niečo, náznaky vyskakujú, no nakoniec na mňa dielo dýcha dojmom, že je z mnohých strán nedotiahnuté. Alebo mám fantazírovať nad mnohými nenávratnými rozhodnutiami matky a manželky, ktorá si nimi nalinkovala život a teraz v klídku, kdesi v gréckom zapadákove, na ne spomína skrz to, že vidí niekoho podobného? Fajn, ale sú to len spomienky a príbeh je kde? Ak za hlavnú líniu mám považovať tú okolo stratenej bábiky a nachádzať v nej paralelu na starostlivosť v materstve skrz pretvorenie špinavej bábiky na čistú, nechápem prečo sa Leda na konci snímky priznala že ju ukradla keď tomu tak nebolo. Hlavnej predstaviteľke v podaní Olivii Colman tipujú protagonisti, že nemá ani 40... a robia to viacerí... pane môj, kde majú oči? Lichôtky jedna vec, no pravda vec iná. Colman však hrá s noblesou, ľahkosťou a veľmi dobre hrá aj jej mladšia verzia v podaní Buckley. Len skrz dobré herectvo sa dá preplávať týmto filmom, ktorý má mnohokrát nezáživné scény a pre vývoj nepodstatné. (25.04.2022)