wipeout

Zdrvujúce predstavenie (ne)schopnosti ľudskej psychiky vyrovnávať sa s čistokrvnou krutosťou. Obraz Fliora imaginárne pomstiaceho sa všetkému utrpeniu, ktoré ho okradlo o niekoľko rokov života sa vám vpáli do pamete a boli by ste radšej keby tej spomienky nebolo. Aj keď citujem Colonela Kurtza:"It's impossible for words to describe. But is necessary to those who do not know, what horror means. Horror." 4,5*

Napriek tomu, že som nasadol na tento nenápadný Talianský vláčik až na 3. tej zastávke a ušlo mi teda toho asi veľa, bol som naozaj prekvapený výkonom turbíny poháňanej výbornými hereckými výkonmi, ktorá hnala tento film v ústrety mne prekvapivého "to be continued", pretože až tu som bol prvý krát oboznámený s mojím údelom čakať týždeň na koniec. Aj keď by ani nevadilo, keby tento diel bol prezentovaný ako celovečerný snímok. Predbežne teda 3,5*

Tu akékoľvek hodnotenie pomocou hviezdičiek zlyháva, jednoducho stupnica nie je schopná absorbovať niečo zvráteného/kultového/inovátorského/zábrany prelamujúceho-záleží len na vás kam Taxidermiu zaradíte. To, že jedlu by ste sa mali na míle vyhýbať, keď vás čaká tento kúsok, je už známy fakt. Nemohol som sa ubrániť pocitu, že toto je film, ktorý konečne zarazí smrteľný úder kinožrútom neustále sa napchávajúcich ako keby prišli do reštaurácie a nie do kina. Vďaka teda naším južným susedom za túto záslužnú prácu.:)

Pozerať v tomto prípade znamená pozorne načúvať poézii, ktorej chýba pevná väzba a stránky poletujúc vo vetre nám občas odhalia svoj obsah ale nie podstatu. A tak vám nezostáva nič iné ako vnímať statickú atmosféru Berlína a snažiť sa pospájať aspoň niektoré body na ceste stáleho prúdu zjazveného povedomia Berlínskeho monológu. Tak či tak toho bolo na prvý krát príliš veľa ,možno next time. 3,5*

"Horror...Horor...you must make a friend of horror, horror and mental terror are your friends or they are enemies to be feared." Copola sa odhodlal na cestu tejto zvrátenej aliancie naháňajúcej strach. "Never get out of the boat, godfucking right, unless you want to take all the way down." Vystúpil z lode pohodlnej pásovej priemyselnej produkcie Hollywoodu a vstúpil do ťažkej smrťou zapáchajúcej ďžungle kreatívneho procesu:hranice zábran odbúravajúceho elektrizujúceho oparu,postupujúc stále ďalej po britve vlastného nespútaného šialenstva, inšpirujúceho k tej pravej nezaškatulkovateľnej filmárčine, schopnej hýbať ľudskými životmi. Toto vše zachytáva tento kultový dokument o ešte kultovejšom filme. A na záver ešte zopár slov z úst samotného Copolu:" To me the great hope is, that now with the new 8mm recorder, people who normaly wouldn't make movies, are gonna be making them. One day some little fat girl from Ohaio is gona be the new Mozart, she will make a beautifuel film with her fathers camera recorder, and for once this whole so called "profesionalism" of the movies will be destroyed, forever! And the movie will become and artform."

My Sassy girl vďačím za úvodný exkurz do kórejskej romantiky a paradoxne až v období keď som sa jej už "prejedol" po nejakom tom rôčiku, a začal som sa aj na tento žáner pozerať s triezvejšou optikou, píšem tento komentár. Zase, ako už po nespočetne veľa krát predtým, zachránený od mdlôb emocionálnej beznádeje, si spokojne pohmkávam Canon in D major a nechávam voľný spád celému spektru pozitívnych emócií doznievajúcich ešte nejakých tých pár hodiniek. Medzitým som už síce dávno počas tých veľa stretnutí s touto neupadajúcou hviezdou Kórejského filmového neba na ČSFD zistil, že vonkoncom nie je až taká snehobielo bezchybná ako mi pri prvom kontakte pripadala ale pani nostalgia tie diery v dostatočnej miere vždy starostlivo zapláta, tak sa radšej zdržím kritiky aby som znáhodou ešte sám seba nepresvedčil o nižšom hodnotení.

Vedel by som si pre tento silný námet predstaviť omnoho dôstojnejší kabát, no ale v Európe tých peniažkov až tak veľa nie je. Ale dajú sa príbehy podať aj s minimálnymi nákladmi 100krát silnejšie ako v prípade Drážďan. Jednoducho príliš preexponovaný romantický príbeh nemá potrebnú silu a zatláča do úzadia všetko podstatné. Veľkú váhu na tom zohrával aj fakt, že som si zase raz mohol "užiť" úžasný dabing, ktorý emócie udupáva preventívne už v zárodku. Ale napriek všetkému ide o nevšedný pohľad na vyrovnávanie sa nemeckých tvorcov s problematikou 2.sv. vojny a obzvlášť posledných mesiacov vojny.

Toľko nádejí, neoblomnej viery v schopnosť tvorcov vyhnúť sa strmému pádu na dno, veď to sa predsa pirátom nemôže stať, oni sú iní, nenechajú sa stiahnuť prúdom nevydarených pokračovaní, ktoré sa v poslednej dobe hrozivo množia. Dokonca som bol ochotný po prvom neúspešnom pokuse(vypredané kino!!!) čakať ďalšie 4 hodiny aby som si nakoniec vychutnal to jedno veľké nafúknuté nič. Najväčší ťahúň prvých dvoch dielov Jack Sparrow sa prekvapivo v prvej pol hodine neobjavuje a aj potom mu nie je venované očakávané množstvo času, aj keď treba jednoznačne uznať, že mu citeľne dochádzala para a táto inak vynikajúca postava dosiahla svojho potenciálu v predchádzajúcej časti. A to čo nám zostalo je len scenáristická zlátanina s minimom akcie v prvých dvoch hodinách s následným predávkovaním v poslednej hodine, ktorá na ukolébaných divákov nemá očakávaný efekt. Takisto som sa nemohol ubrániť pocitu, že väčšina humoru sa dostala do polohy veľmi sileného napodobňovania starých časov. Ale aj napriek tomu občas sa nejaký ten vtip vydaril, takže to až také hrozné nie je. Čo sa ale ťažko odpúšťa je pár scén bijúcich divákovi do očí svojou primitívnosťou a prestrelením pôvodne zamýšľaného úmyslu(hyperzväčšenie, svadobný obrad, trápna milostná scéna na konci a v neposlednej rade pohľad ako by vyzeral Matrix keby bol zasadený do pirátskeho prostredia pri výbuchu najväčšej lode na screene) . Nebyť dlhočiznej stopáže možno by sa tento preefektovaný kúsok pozeral s väčším oduševnením. A tak veľmi smutný musím oznámiť, že nič netrvá večne a jeden z posledných fenoménov veľkoprodukcie hollywoodu, spájajúcich ma s nadšením konzumom más je žiaľbohu preč. :(2,5*

Naozaj svieže poňatie žánru, ktorý väčšinou originalitou veľmi nesrší. Už od začiatku cítiť, že sa vonkoncom nesnažia tvorcovia ašpirovať na pozíciu hrozivej duchariny, ale zakladajú si viac na príbehu a dokonca aj na rozvíjaní dramaticko-romantickej linky(menej vydarenej). To zaručuje Silku akú takú neopozeranosť a pomerne úspešne vás dokáže vtiahnuť do príbehu a akceptovať fakt, že duchovia jednoducho existujú a sú dokonca predmetom vedeckých výskumov. Dokonca máte čas sa s jedným z nich aj hlbšie zoznámiť, keďže je jednou z hlavných postáv a nielen makeupovou kreatúrou na pár použití pri kvázi hrozivých scénkach. 3,5*

Ako už bolo povedané, keď o Edward D. Wood, Jr. počujete prvý krát práve v tomto snímku, tak vás asi s najväčšou pravdepodobnosťou nijaký úžasný zážitok nečaká. Mal som tú smolu, či skôr šťastie, že patrím k jedným z tých ignorantov B-čkovej produkcie a tak som sa na Ed Wooda pozeral len ako na film. Vonkoncom neurazí a keď už mňa dokázal zaujať tak fanúšik musí celý čas plesať. Zaujali najmä pomerne humorne podané peripetie filmára a schopnosť Wooda ísť za svojim cieľom bez zábran a to sa cení. Možno keď si niečo od neho pozriem tak pochopím celý ten hype okolo neho.