Aljak

Ja neviem, mne to prišlo celé také ťažkopádne. V podstate skvelý začiatok, strašne dlhý a nezáživný stred a opäť skvelý koniec. Neviem prečo, ale celá stredná časť mi skôr pripomínala nejakú prezentáciu folklóru a vidieckeho života počas vojny, a aj tá dejová línia, ktorá v tom bola zakomponovaná ma až tak nebrala. Ale uznávam, že celá tá scenéria fiktívnych Želar bola naozaj fascinujúca, takže za kulisy a kostýmy by som dal bez váhania 5*. Ale žiaľ, príbeh ma fakt nezaujal, a neviem prečo, ale miestam mi to pripomínalo schému telenovely. Záver bol však dosť zaujímavý, aspoň sa poukázalo, že oslobodzovanie červenou armádou bol prakticky skok z kaluže do blata.

Pre niekoho možno len ďalšia citová vydieračka, ale mňa to normálne dojalo a vzalo (hlavne tá scéna asi 15 minút pred koncom, keď sa vo dverách zjavil doktor Fúzik). Ach, škoda tej kopy klišé, ktoré celému filmu poriadne podkopali úroveň. Celá tá spolupatričnosť bola až moc ideálna a nejako mi to až išlo na nervy ako to miestami pôsobilo. Príbeh to bol krásny, len to spracovanie také priemerné, miestami až podpriemerné. Aj keď treba vziať do úvahy, že tento film bol vlastne vytvorený predovšetkým pre nižšie ročníky, aby si nejakou umiernenou formou uvedomili, aké dokáže vyvolať táto zákerná choroba dôsledky. Je to tak, nie je to fér a choroba si nevyberá.

Zbožňujem filmy plné dokonalých plánov na pomstu, a toto bol práve jeden z nich. Aj keď celé to mafiánske prostredie ma až tak moc nebavilo, ale ten plán a to ako to bolo všetko dokonalo premyslené - tak to bola hotová paráda. Spočiatku som si hovoril, že aký je chudák Slevin neuveriteľný smolia. Potom v jednej chvíli mi to začalo celé dochádzať a keď už vyšla pravda na povrch, tak to parádne do seba celé zapadlo. Skvelý mysteriózny thriller, ktorá sa krásne odvíjala a mala skvelý spád. Aj keď spočiatku som vôbec nechápal tie súvislosti a trochu som sa v tom strácal, no potom sa všetko krásne odkrylo a mozaika bola kompletná.

Na moje prekvapenie, veľmi dobre spracovaný námet z pozadia druhej svetovej vojny, o ktorom sa až tak často nehovorí. Dalo by sa povedať, že to bolo takmer podľa skutočných udalostí (veď sám Clooney tvrdí, že z 80% bola zachovaná pravda). Trošku mi tam vadila tá prílišná dramatizácia niektorých scén, ktorá pôsobila dosť neprirodzene, ale inak ako celok veľmi slušné. Dokonca aj výber hercov celkom vydarený, a taktiež po stránke dialógov a scén veľmi slušné a bez nejakých zbytočných rečí. Tie 2 hodinky zbehli naozaj celom rýchlo. Inak toto rozkrádanie umenia počas vojny, to bola fakt katastrofa, ešteže existovali takýto "Monuments Men" a aj vďaka ním sa podarilo zachrániť čo najviac.

Celý film stále dokola o tom istom - o partii dospelákov, ktorým prišlo veľmi ľúto, že v živote nevyskúšali žiadnu swingers party plnú orgií. A celé sa to točí len o vzájomnom prehováraní o účastí na tomto "vrchole" sezóny. Ja neviem, mne to prišlo úplne plytké a v niektorých momentoch až príliš úchylné - až by som povedal, že úplne nasilu, takže to pôsobilo dosť neprirodzene. Až na zopár dobrých dialógov a niekoľko vydarených hlášok to bolo ale dosť podpriemerné. Takže 1*, nič viac.

Prvá polovica veľmi slabá, ale potom sa to akoby odrazilo a začalo to byť konečne zaujímavé. Aj keď ako komédiu by som to nepopísal, skôr taká light dráma s prvkami irónie (osudu). Výber postáv do tohto spisovateľského spolku bol vynikajúci, len celé to pôsobilo spočiatku príliš prízemne. Ale treba uznať, že podstatu vecí vystihli nadmieru dobre. Dokonca ani ten formát pseudo-dokumentu nebol vôbec zlý nápad. Škoda tej slabučkej prvej polovice, ktorá bola naozaj podpriemerná. Ale tak určite je tento film lepší ako len jeho 37-percentné hodnotenie.

Spočiatku sa to javilo ako schopná francúzska komédia v hlavnej úlohe s excentrickým zabávačom Rémym. Avšak nadšenie netrvalo dlho a už niekde pred polovicou sa film zmenil na obyčajnú klišé romantiku s predvídateľným vývojom v štýl seriálu Loď lásky. Čo bola celkom škoda, lebo na prvý pohľad to naozaj vyzeralo celkom sľubne. Samozrejme, že aj neskôr sa tam vyskytlo zopár zábavných scénok, no v konečnom dôsledku to nebolo nič oslnivé. Film ako celok pôsobil viacmenej podpriemerne. To najlepšie čo na ňom bolo, bohužiaľ po chvíli upadlo.

Očakával som niečo trošku veselšie, no namiesto toho podľa mňa dosť depresívny a smutný film o tom ako starobu ľudia pokladajú za nejakú chorobu, pre ktorú je ideálne hodiť seniorov do domov dôchodcov a čakať kedy si po nich príde smrť. Niekdajšia nemecká maratónska legenda Paul Averhoff (samozrejme len fiktívna legenda) ale nechce čakať na umieranie a chce žiť aktívny život až do úplného konca. Filmový príbeh to bol veru zaujímavý, až mi z toho bolo miestami do plaču a uvedomil si ako sa vlastne aj my správame k starým ľuďom, teda že ich už neberieme ako rovnocenných ľudí, ale skôr ako nesvojprávne bytosti (aj keď v mnohých prípadoch nimi aj naozaj sú). Tento príbeh bol však o inom, a to práve vystihlo celú tú podstatu. Áno, vyskytli sa tu aj kadejaké prvky klišé a predvídateľnosti, no v tomto prípade mi to až tak neprekážalo.

Jeden z tých filmov, pri ktorých som čakal, kedy sa už KONEČNE niečo začne diať. A ako tak ubiehal čas, čím ďalej tým viac som si uvedomoval, že tá "predohra" predsa len trvá nejako dlho a na rozvíjanie deju zostáva už naozaj málo času. Ako náhle to vyzeralo, že by sa dej konečne mohol zlomiť a príbeh sa poriadne rozhýbať, za každým to opäť padlo do roviny neurčitej dejovej línie bez väčšieho zmyslu. Po takmer 2 hodinách som bol rád, keď konečne naskočili záverečné titulky. Proste toto je štýl filmov, ktoré majú asi tak strašne široký zámer, že napokon človek nevie aký to celé malo zmysel. Za mňa Odpad, ale bez váhania. O lyrizované "veľdiela" bez zmyslu naozaj nestojím...

Na toto si veru ešte každý dobre pamätá. Bolo len otázkou času kedy sa po niekoľkých knihách napokon dočkáme aj nejakého filmového spracovania. Tak tu to máme. Príbeh napísal sám život, a tak už bolo treba len tých 3096 dní natlačiť do 109 minút - teda vybrať to najpodstatnejšie. Na mňa však celý film pôsobil dosť priemerne a neviem ako u iných, no u mňa vôbec nevyvolal tie emócie ako by som práve od takéhoto príbehu čakal. Celé mi to prišlo akési ťažkopádne a vôbec sa to nenieslo v takej atmosfére, aké by bolo potrebné. Na druhú stranu sa mi páčilo, že únosca Wolfgang nebol počas celého deju vykreslený len ako vyšinutý a zvrátený fanatik, ale mal aj svetlé momenty, počas ktorých si chcel získať Nataschinu priazeň. No ako celok tento film na mňa pôsobil viacmenej priemerne.