Aljak

Možno tak prvá tretina bola na parádu, že som bol priam očarený z toho, aký originálny námet dokázali Kórejci zas vytiahnuť. Ale potom sa to akosi dostalo do romantickej slučky, ktorá svojvoľne pomaly ale isto udusila celý potenciál tohto sľubne vyzerajúceho "sci-fi" filmu. Od tej chvíle ako sa formuje romantická zápletka už to ide nepretržite dole vodou a napriek niekoľkým zlomom v deji to výrazne strácalo na atraktivite. Záverečná fáza plná sentimentu a klišé, ktorá silou mocou hrala na city, ma teda nijako nedojala. A napokon zo 4*, o ktorých som bol počas väčšiny filmu rozhodnutý, napokon padli na tri. Tým najlepším z celého filmu napokon zostala prvotná fáza prezentujúca ten skvelý námet s obrovskou dávkou potenciálu. Romantický sentiment tomu žiaľ neprospel...

Tak, máme tu dve dejové línie: 1.) Jack & malá Katie (alias Potato Chip), a potom o 25 rokov neskôr 2.) veľká Katie & Cameron (& náhodné známosti). V podstate veľmi dobrý formát, ktorý sa postupne odkrýval a odhaľoval nám okolnosti minulosti a budúcnosti, takže k tomu námietky nemám. Ale aj tak sa mi nedá neposúdiť každú z dvoch línií samostatne (aj s jemnými spoilermi!). Prvá línia o pevnom pute milujúceho obetavého otca a malej zraniteľnej dcérky bola tutovka (aj keď občas až príliš veľká hra na city) - to sa mi naozaj páčilo, ako po scenáristickej, tak aj po pocitovej stránke. A nemôžem opomenúť skutočnosť, že tí Jackovi švagrovci boli fakt strašné hovädá! Druhá dejová línia, kde Katie už podrástla a mala problém sama so sebou, a zároveň sa snažila pomôcť iným - to ma až tak nebralo, hoci aj to malo čosi do seba. Ale nemôžem si pomôcť, na mňa to pôsobilo dosť priemerne a miestami strojene, dokonca až povrchne (asi tak povrchne ako jej Katine aférky). Ale v konečnom zúčtovaní to bolo aj vďaka zvolenému formátu dvoch línií v podstate veľmi dobré, tak akurát na 4*. P.S. Idiotské rebrované radiátory!!!

Waw, tak to bolo riadne napínavé. Už dlho sa mi nestalo, aby som pri filme ani nedýchal od toľkého napätia (aj keď som vedel ako to s Philippom napokon skončí). Do sledovania tohto filmu som sa pustil s miernym skepticizmom (keďže som si nevedel predstaviť ako z takého príbehu dokážu spraviť plnohodnotnú zápletku), ale Joseph Gordon-Levitt v hlavnej roli Philippa Petita bol pre mňa dostačujúcou motiváciou, aby som sa na to pozrel. A napokon niet čo ľutovať. Bolo to do veľkej miery naozaj fascinujúce a veľmi sa mi páčil, že rozprávačom príbehu bol akoby samotný Philipp (ako bonus s roztomilým francúzskym akcentom), Pri tom pochode medzi vežami dvojičiek ponad New York mi prišlo už len pri pohľade na to občas až mdlo (v kombinácii so zatajeným dychom). Famózne, že také niečo sa Philippovi naozaj podarilo a následne sa stal obrovskou a uznávanou celebritou. No a teba uznať, Joseph v hlavnej roli bol zas a znovu vynikajúci!

The Beach Boys si občas rád vypočujem, tak som bol zvedavý na tento film z histórie tejto pop-legendy na čele s Brianom Wilsonom. Formát filmu mapujúci dve etapy Brianovho života bol celkom zaujímavý, avšak oveľa viac sa mi páčilo to kreatívne obdobie (teda 60.roky), a tamtá depresívna fáza (80.roky) ma až tak nebavili. Osobne som však očakával celkovo viac od tohto životopisného filmu, ktorý mi po obsahovej stránke veru moc neimponoval. Čo ma na tomto filme bavilo, tak to bol určite Paul Dano, ktorý stvárnil mladého Briana naozaj výborne. Ale inak film ako taký zaostal za očakávaním, aj za priemerom.

Animák pre dospelých z dielne Charlieho Kaumana? Tak na to som bol poriadne zvedavý. Ale napokon som dosť sklamaný... Tá melancholická atmosféra bola na tom najlepšia, ale inak dosť obyčajný a ničím výnimočný príbeh o mužovi s krízou stredného veku a pochybnosťami o sebe samom, do toho primiešaná paranoická dilema o spiknutí sveta á la Truman Show... a to je vlastne všetko. A o tej zámerne chybovej stop-motion animácii sa radšej ani nevyjadrujem. Maximum: 2 hviezdy.

Zaujímavý film o mužovi s BAP (bipolárna afektívna porucha), ktorý sa po totálnom úpadku snaží dostať spať do role otca a po odchode emancipovanej manželky na študijné "výjazdy" sa musí postarať o ich dve inteligentné dcéry. V podstate jednoduchý dejový rámec, ale tá podstata filmu ma dostala. Aj keď to malo zopár slabších fáz, ale vynikajúci Mark Ruffalo dodal dokonca aj tým fázam zmysel. Filmy o ľuďoch s duševnými poruchami ma väčšinou dokážu osloviť, a Inifinitely Polar Bear nebol výnimkou. Takže ako celok dosť dobré, aj keď by som uvítal trochu viac zlomov v deji. Niektoré veci boli pre mňa takpovediac nepochopiteľné - teda najmä z pohľadu Maggie. Jasne, že chce pre svoje deti to najlepšie, ale za cenu vlastnej neprítomnosti a nedostatku morálnej podpory pre vlastné deti? No neviem...

Už dlho som nezažil toľko sympatických postáv pokope v jednom filme. Naozaj pútavý a zaujímavý príbeh zasadený do prostredia Bosny a humanitárnej misie, ktorá sa snaží zachrániť čo sa ešte zachrániť vôbec dá. Áno, aj okolo jednej jedinej studne sa dá vystavať celý príbeh, ktorý sa pekne postupne rozvinul a nadobudol skutočne výborný spád. A to najmä vďaka sympatickým postavám a dokonalej irónii v pohybe, ktorá harmonicky kontrastovala so všadeprítomnou absurditou (bohužiaľ v dôsledku nezmyselnej byrokracie až príliš realistickej). Ale práve takýto typ filmov dokážem oceniť! Štyri hviezdy, no málo chýbalo k piatim, ktoré však dávam len vo výnimočných prípadoch.

Priemerný scenár, priemerná zápletka, priemerné postavy, a v konečnom dôsledku úplne priemerný film... inými slovami: čakal som určite niečo viac! No áno, Ben bol bezchybný dobrák, ktorý motivuje a napriek generačnému rozdielu sa v modernej firme ujal priam dokonalo. Dokonca sa dostal aj do priazne tvrdej a večne zaneprázdnenej šéfky. Práve to formovanie nevšedného priateľstva bola asi najlepšia časť celého filmu, inak to vôbec nenaplnilo očakávania. A ten koniec plný sentimentu, to mi prišlo fakt také nasilu...

Toto že má 3 nominácie na Oscara (vrátane na najlepší film)? Nieže by to bol totálny brak, ale nepovedal by som, že to bolo niečo prevratné. Taká obyčajná love-story, akurát že zasadená do príjemnej atmosféry povojnového obdobia a emigračnej vlny s príchuťou amerického sna. Začiatok bol sľubný (zrejme najlepšia časť filmu), a potom to už akosi voľne upadalo - aj keď s niekoľkými impulzmi, ktoré ešte zopár krát pozdvihli úroveň tohto filmu. Páčilo sa mi, že sa to ku koncu skomplikovalo a prišla na rad dilema, ale napokon jedna vetva dilemy (reprezentovanej Jimom) úplne odstrihnutá, teda bez akéhokoľvek vysvetlenia, takže dosť podivné. P.S. Saoirse Ronan bola výborná (do tváre mi akosi v niektorých momentoch pripomínala Jennifer Lawrence)

Tak dobrý základ a napokon dosť premrhaný potenciál. Malo to rozhodne na viac! Počiatočná fáza vynikajúca, ale čím ďalej, tým to viac a viac upadalo. Neviem, akosi sa mi to celé prestalo pozdávať pri tom hľadaní nových apoštolov. Síce sa sem tam ešte objavila nejaká dobrá scénka alebo vtipná hláška, no po scenáristickej stránke to išlo dole vodou (a to nie je kompliment ohľadom kvalitného spádu). Nuž, ďalší z mnohých filmov, kde bol potenciál oveľa vyšší. Tá absurdnosť mnohých scén v pokročilejšej fáze filmu (gorila, transsexuál, atď) to všetko zničila...