Aljak

Nie je to úplný odpad, ale nemá to od toho ďaleko. Zopár dielov som si pozrel (len tak nezáväzne), a malo to aj zopár svetlých momentov. Napr. skrytá kamera býva väčšinou celkom fajn, ale inak zvyšok relácie pôsobí väčšinou kvôli neustálemu tlačeniu na pílu (najmä od Dangla) dosť trápne. Ako nevravím, že je to celé úplne zlé, ale ja som skôr fanúšikom prirodzeného dôvtipu a nie takého afektovaného infantílneho "humoru". Menej je niekedy viac (a v tomto prípade to platí 2-násobne).

Keď sa to tak vezme, tak vo svojej podstate to nebolo nič výnimočné, ale tá zaujímavá atmosféra a prirodzený herecký prejav to všetko spoľahlivo kompenzovali. Rómska komunita na predmestí Madridu bola rozhodne fascinujúcim základom, na ktorom sa dalo úspešne stavať. Som rád, že potenciál nezostal premrhaný (tak ako tomu často býva), a prostredníctvom dvojice hlavných hrdiniek prenikáme do tejto komunity, kde vládnu zabehnuté stereotypy. Ale tie akosi nie sú po chuti ani jednému z dievčat, takže napriek predstieranému pozérstvu sa pomaly ale isto oddávajú rebelantskej túžbe po niečom inom. Takže napriek tomu, že zápletka nie je nijako extra výnimočná, tak to malo určite iné prednosti. A musím uznať, že film stojí za to!

Žiadne horibilné očakávania som nemal, ale toto bolo veľmi veľmi (ale naozaj veľmi) slabučké. Akosi neviem prísť tým filmom Roba Marshalla na chuť, a zatiaľ sa mi od neho nepáčilo prakticky nič! A to dokáže do svojich filmov nalákať naozaj veľké hviezdy. Ani účasť vždy sympatickej Emily Blunt však tento "klenot" nezachránila. A to mám muzikály celkom rád, ale samozrejme len tie, ktoré majú vydarené aranžmá (hudobné, textové, aj vizuálne) - čo sa však o tomto povedať nedá... Dej bol maximálne prvoplánový (zaujímavý maximálne tak pre deti do 10 rokov), texty a hudba fádne, no a postavy ťažkopádne. Jediné, čo sa mi fakt že páčilo, boli kulisy a čiastočne aj kostýmy. Inak naozaj bieda... P.S. Miestami som mal pocit, že Mary Poppins je tu skôr vedľajšia postava (občas takmer komparz).

Príjemná retro atmosféra 90tych rokov z čias, keď sa ešte deti hrávali vonku a mali pekné detstvo (nie ako dnešné technokratické decká). Tá zápletka síce už nebola až tak oslnivá, ale napriek tomu sa na to dobre pozeralo a každého, kto strávil časť detstva kdesi vonku na pouličnom ihrisku to azda chytí za srdce. Navyše, aj to bratské puto pôsobilo veľmi dojemne. Vyvrcholenie vcelku prekvapivé a pre niektorých možno nelogické, ale z morálneho hľadiska asi správne (aj keď s nepeknou dohrou). Ten záver situovaný do súčasnosti bol na môj vkus až príliš patetický, a myslím, že to bolo aj trochu zbytočné. Inak, iránska herečka Marjan Neshat (matka Anthonyho a Johna) má riadnu charizmu a miestami mi veľmi pripomínala Rose Byrne.

Základ filmu je naozaj skvelý, ale od istej chvíle to postupne začína klišovatieť a asi každému je jasné, kam to celé napokon smeruje. Ale tá počiatočná zápletka s back-up aplikáciou mala v sebe kus originality, ktorá mala potenciál roztočiť tento film do nadpriemerných čísel. Škoda, že tomu nebolo jednak venované viac priestoru, no a neskôr celý originálny nápad išiel do stratena. Noah a Laura boli super a bavili ma, samozrejme nielen oni ako herci, ale najmä tie dve postavy. Keď už to vyzeralo, že príbeh v klišé vyvrcholení ničím neprekvapí, tak napokon aspoň ten Brooksov list priniesol peknú pointu ako takú bodku na záver.

Scenár bol podľa mňa celkom vydarený a pútavý, ale to spracovanie mi prišlo také strašne lowcostové a miestami akoby odfláknuté. Malo to viacero silných momentov a fáz, no zároveň aj mnohé slabšie pasáže, ktoré tam boli viacmenej zbytočné a nijako extra dôležité pre celý zmysel a pochopenie príbehu. Takže tá nestabilita príbehu tomu moc neprospela. Inak, po celý čas som mal z toho taký dojem ako keby chcel Hayden J. Weal nejakým spôsobom imitovať filmy podľa Sparksových kníh. Presne taký nádych to celé malo, teda až na ten motív "cestovania časom", ktorý bol mimochodom tiež trochu podivný... Ale každopádne, nebolo to zlé, dokonca v tom nechýbal aj kus originality a zaúradoval aj moment prekvapenia, takže napriek tým výhradám je to hodné aspoň 3*.

Hodnotenie dosť priemerné, ale film prekvapivo vydarený. Sympatické (a zároveň netypické) postavy, dobré dialógy, bez zbytočných klišé, dokonca sa tam relatívne často objavili aj úsmevné scény s dôvtipom (to vždy ocením). Nick Robinson a Rosario Dawson bola skutočne pôsobivá dvojica, a ani chvíľu mi nešli na nervy (to je tiež u mňa úspech). Jediné, čo sa mi na tomto filme fakt nepáčilo, boli tie trápne diabolské prízraky, ktoré sa tu sem tam zjavovali. Myslím, že tento symbolizmus sa dal azda vyjadriť aj nejakou menej otravnou formou. Ale inak dosť nadpriemer, až sa čudujem tým nízkym hodnoteniam.

Absolútne prehľadná šablóna, pri ktorej už po 10 minútach presne vieme ako sa bude dej vyvíjať a aj ako to celé skončí. Takže hodnotiť scenár, to je asi aj zbytočné. Ale inak, musím uznať, že základ príbehu nie je vôbec na zahodenie a prvá polovica filmu, ktorá sa niesla v znamení rebélie mladučkej puberťáčky Viktórie, mala čosi do seba. Miestami to bolo aj nápadité a sem-tam sa dokonca zjavil aj dôvtip. Len bohužiaľ, aj tej trápnosti tam bolo zbytočne dosť. Po tom ako nastúpil klasický rozprávkový obrat to už bola len umelá dramatizácia hroziaceho vyústenia deju, ktorá samozrejme končí happyendom (snáď som nemusel dať ani spoiler, lebo toto musí byť jasné každému hneď od začiatku). Takže tak, za prvú polovicu 3*, za tú druhú 1*, takže dokopy akurát tak 2*. Nebolo to zas až tak hrozné...

Epická kostra filmu je výborná, ale ten formát so statickou "freezing" kompozíciou a poetickým rozprávaním mňa osobne vôbec nebralo. Strašne mi to pripomínalo nejakú vojnovú výstavu v etnografickom múzeu, kde sa tiež často nachádzajú podobne zostavené kulisy a scény. Figuríny sa nehýbu a z reproduktorov znie naturalistický podklad, občas aj s odborným výkladom. A presne takýmto štýlom na mňa pôsobil aj tento film. Možno keby to tvorcovia poňali ako pseudo-dokument, tak by to bolo prirodzenejšie ako silou mocou z toho robiť epické nehybné divadlo. Samotná kostra deju bola samozrejme vynikajúca, a mali by sme mať na pamäti, že holokaust neprebiehal len v nacistických koncentračných táboroch, ale plynulo v tom pokračoval agresívny Sovietsky Zväz. Na to NIKDY nezabudnúť!!!

Koncept filmu nebol zlý, ale ten závan lyriky vo viacerých etapách príbehu nebol zrovna žiadúci. Ale inak to bolo vcelku milé a pre tých, čo radi hľadajú posolstvá "medzi riadkami" to bolo v podstate pútavé. Občas to vyznievalo síce komicky, miestami tragicky a niekedy až absurdne. Rozhodne si to však žiadalo oveľa viac dialógov a väčší rozsah epickej esencie filmu. Than bol sympaťák a dobrák, ktorý počas svojej cesty neváhal podporiť bizarných ľudí. Kiežby bolo viac takých ľudí, ktorí neváhajú a aj cudzím ľuďom ponúknu pomocnú ruku, hoci aj on mal v tej chvíli problémov nad hlavu... Posolstvo pekné, ale ten častý lyrizmus a nedostatok dialógu môj celkový dojem bohužiaľ degradoval.