Aljak

Ďalší historický veľkofilm z indickej produkcie, tento krát o kráľovnej Lakšmibai, ktorá sa vzoprela rozpínajúcej sa kolonizátorskej hegemónii v Indii. Po minuloročnom dobrodružnom filme Thugs of Hindostan tu máme teda ďalší vlastenecký film na tému britskej kolonizácie. Hoci svojou výpravou mi viac pripomínal iný veľkofilm - a síce kontroverzný Padmaavat. Každopádne, napriek viacerým kritickým komentárom a hodnoteniam, si myslím, že Manikarnika bola vynikajúca a hoci sa príbeh občas dostával mimo skutočnej historickej línie, tak to malo po celý čas veľmi vysokú úroveň. Výprava, kostýmy, masky, kulisy a majestátne scenérie vtedajšej Indie, to všetko bolo prvotriedne! Jediné, čo mi naozaj dosť prekážalo, boli tie prehnané vizuálne efekty, ktoré tu boli najmä počas bojových scén a pôsobili nanajvýš nereálne. Ale čo som si všimol, tak tento trend je už asi nezvratný (ale ja sa s tým asi nikdy nebudem vedieť stotožniť). Kangana Ranaut bola v úlohe Lakšmibai výborná (tak výborná, že predčila všetky moje očakávania). Takže z mojej strany obrovská spokojnosť a nadšenie (teda až na tie prehnané vizuálne efekty plné hyperbolizácie). 5*

Úprimne, keď som dozvedel, že sa chystá tento projekt, tak som sa vcelku potešil. Vyhlasovanie od 100. do 11. miesta bolo akoby z rýchlika, a to je obrovská škoda. Mohli venovať každej jednej z týchto osobností aspoň 5-minútový medailón, v ktorom by daného človeka odprezentovali. Po vyhlásení TOP10 už dostal každý z desiatich finalistov dostatočný priestor, takže to bolo OK. No a potom prišiel 1.mája finálový galavečer. Ten bol naozaj strašný. Obhajcovia osobností, ktorí boli pozvaní do priameho prenosu sa priam detinsky prekrikovali v tom, koho favorit je ten najlepší. Niektoré argumenty boli fakt ako zo škôlky, až som občas žasol, čo tam niektorí predvádzali. A v závere už len sucho predstavené výsledky... To mohli rovno celé poradie (TOP100) počas 1 hodinky vyhlásiť vo forme 30-sekundových medailónov. Škoda peňazí na takýto projekt v tomto prevedení!

Zaujímavá konverzačná road-dramedy. Svojim spôsobom originálne, ale mňa osobne to akosi neuchvátilo. Žánrovo to nebolo vôbec zlé, ale celé mi to prišlo akési absurdné - to putovanie naprieč Amerikou za účelom samovraždy v úplne pokojnej atmosfére nebolo ani trochu uveriteľné. Navyše, od konverzačky človek očakáva aj nejaké lepšie dialógy, a tých fakt dobrých tu bolo ako šafránu. Dokonca ani ústredná dvojica mi nijakým spôsobom neimponovala. Divný film, ktorý spočiatku pôsobil nádejne (v zmysle zaujímavo), ale v konečnom dôsledku to bola len kôpka čudnej originality.

Teátro samé o sebe. Napriek slabej prvej polovici filmu, kde opäť až príliš tlačili na pílu a snažili sa o komédiu, tak druhá polovica, ktorá už pôsobila viac dramatickým dojmom, už stála za to. Ramova dobrota za každú cenu bola spočiatku otravná, ale keď láska začala nečakane miešať karty, tak už aj tá prirodzená dobrosrdečnosť išla bokom. Ram sa spočiatku zamotával v sieti dobrých úmyslov, a napokon sa zamotal do obrovskej siete klamstiev. Je pravda, že na podobnom princípe už bolo viacero filmov, ale toto malo skutočne dobrú atmosféru a aj vcelku vydarený soundtrack. Navyše, veľké plus dávam za to divadelné prostredie s ústredným motívom Ramajany, ktoré pekne korešpondovalo aj so samotným dejom reálneho príbehu (žeby inšpirácia z Om Shanti Om?). Škoda tej prepálenej prvej polovice, ktorá uškodila celkovému dojmu z filmu.

Waw! Už podľa popisu to znelo veľmi lákavo, a filmový zážitok bol napokon ešte o úroveň vyššie ako samotné očakávania. Priznám sa, že som ani len netušil, že by mali Dáni nejaké kolónie v rámci Afriky (konkrétne na území dnešnej Ghany), takže už tento fakt bol pre mňa prekvapujúci. Príbeh z exotického prostredia mal trochu slabší úvod, ale potom sa to postupne rozbehlo a začalo sa diať kopu vecí. Film sledujeme prakticky prostredníctvom jedinej postavy - očami idealistického humanistu Wulffa, s ktorým musí človek jednoducho sympatizovať. Keď už to všetko vyzeralo, že sa príbeh blíži k priamočiaremu koncu, tak tesne pred záverom prišiel náhly zlomový moment, ktorý zmenil úplne všetko... Možno očakávané, ale predsa len silné kafé! Každopádne, dobrá práca z dánskej produkcie.

Keď sa to tak vezme, tak dejový rámec tohto filmu je veľmi jednoduchý. Nemôžem si pomôcť, ale celé mi to veľmi niečo pripomínalo. Príchod neznámeho cudzinca do dedinky, kde vládne všeobecný strach z dominantného sedliaka, a postupom času vzrastajúci konflikt vrcholiaci vo vzájomnom súboji s mohutnou podporou celej dediny. Presne ako by mal človek pred očami klasickú Shakespearovsku tragédiu. A možno aj to je dôvod, prečo sa mi tento film páčil, hoci vo svojej podstate to bolo celé priam triviálne. Každopádne, zaujímavé postavy, pekné rustikálne prostredie a vydarené dialógy, tiež mali svoj podiel na celkovom úspechu filmu. Treba uznať, že tu boli veľmi hodnoverne vykreslené charaktery bežných ľudí v určitých situáciach. K 5 hviezdam tomu snáď chýbalo len väčšie vychýlenie z toho banálneho dejového rámca. Ale inak paráda!

Základ filmu pôsobil síce trochu jednoducho a zároveň ťažkopádne, takže som sa trochu obával, či sa príbeh nebude napokon koncentrovať na 134 minút trvajúce bezduché hádky a hádzanie si polien pod nohy. Napokon som však veľmi príjemne prekvapený, pretože to v sebe malo oveľa silnejšie posolstvo ako by sa dalo čakať. Mnohé scény síce pôsobili zbytočne teatrálne (ale nie až tak veľmi ako pri mnohých iných indických filmov tohto žánru), avšak konečný dojem bol u mňa veľmi pozitívny. Ruleta plná sesterskej nevraživosti sa v tomto prípade roztočila naplno (občas až do nepríčetnosti), až všetko vyvrcholilo v záverečnej scéne :) Sanya a Radhika, výborné herecké výkony!

Už dlho som pri nejakom filme nemal pocit, že to bola taká obrovská strata času, ako pri tomto kúsku. Ale ak má niekto rád afektované, patetické, excentrické a umelé blbky, tak toto bude niečo pre neho. Akurát netuším, kto by mal takéto typy žien skutočne rád, lebo mne sa skôr hnusia. Možno vizuálne nie sú na zahodenie, ale to správanie je katastrofa (hoci to bol dosť hodnoverný obraz súčasných žien vekovej kategórie cca 18-25). Toľko k hlavným "hrdinkám". Čo sa filmu týka, tam to nebolo o nič lepšie. Patetický scenár založený na nerozlučnom priateľstve trojice vyššie spomenutých "dám", ktoré sa akoby predbiehali, ktorá je blbšia... No asi ani netreba ďalej pokračovať. Keď dávam niečomu hodnotenie Odpad, tak premýšľam, či tam fakt nebolo aspoň niečo dobré. Ale tu je zbytočne vôbec nad tým premýšľať :D

Ďalší z mnohých indických filmov, ktorým veľmi uškodil akčný žáner s celou škálou predimenzovaných a prehnaných bojových scén, ktoré som mal chuť celé pretočiť (nikdy nepochopím, ako sa v tomto niekto môže vyžívať). Akoby to nestačilo, tak sa k tomu pridružila aj tá trapno-komediálna atmosféra s infantílno-afektovaným "humorom", ktorý tiež nie je mojim šálkom lassi :) A pritom, keď si predstavím, že by tento film bol poňatý čisto ako dráma (s primeraným dôvtipom), tak by to malo obrovský potenciál kvality. Pretože po scenáristickej stránke to bolo vlastne vydarené, dokonca aj dialógy boli dobré. Lenže, čo z toho, keď celý dojem kazia tie akčno-trápne piliere, na ktorých chcú silou mocou stavať celý dej? :(

Quo vadis, francúzska komediálna tvorba? :( Ale vážne, mám pocit, že Francúzsko je v tomto žánri čím ďalej, tým viac slabšie. Už ani nepamätám, kedy som videl fakt nejakú vydarenú francúzsku komédiu (čo kedysi bola v podstate väčšina). Tento film o premotivovanej učiteľke, ktorá sa ocitla v nejakom zapádakove mal v podstate slušný základ, ale všetko ostatné bolo viacmenej obyčajné, bez väčších vášní. Samozrejme, boli tu aj niektoré dobré momenty, ktoré to aspoň ako tak zachraňovali, ale celkovo to len márne siahalo na nejaké méty priemernosti. A to som sa tešil na nejakú fajn drámu (s komediálnymi črtami) z učiteľského prostredia. Ale kdeže...