Aljak

Popis k filmu znel veru lákavo, vlastne viac ako len lákavo. O to trpkejšie sklamanie bolo zistenie, že okrem ústrednej témy a pozoruhodnej originality, to napokon bolo úplne priemerné a potenciál zostal akosi v úzadí tohto celého. Mám taký pocit, že "Circle" až taká utopia v podstate nebola a možno nás to už o pár rokov skutočne čaká. Aj keď mi to prišlo celé také akési choré. Týmto by asi u ľudí nadobro zabili ich pravú osobnosť a všade by bola len samá pretvárka, lebo sa všetci stalkujeme ako diví... Príbeh bol slabučký, ale záver celkom pobavil. No keď už film nezažiaril, tak aspoň táto téma neobmedzeného stalkingu vytvára zaujímavú úvahu o ideálnom svete.

"Nie je problém nasýtiť chudobných, ale nasýtiť bohatých." To by snáď mohol byť aj výstižný podtitul tohto pútavého filmu. Musím uznať, že konečná pointa filmu bola silná a odkaz príbehu sa takým prirodzeným a nenásilným spôsobom dostane človeku ako sa vraví "pod kožu". Akurát tá celá omáčka, v ktorej to bolo celé zabalené, bola strašne strašne zdĺhavá a zbytočne sa to točilo okolo toho istého. Ešte aj tá romantická vetva príbehu mi prišla dosť nenápadná a takmer nepovšimnutá. Ani neviem ako by som to celé ohodnotil, pretože pointa bola vynikajúca, lenže to zdĺhavé divadlo a vnútorná premena Faizala bola až zbytočne natiahnutá - niekedy je menej viac. Je to niekde tak na hrane 3 a 4 hviezd, ale asi skôr tie tri (proste by to nebolo fér voči ostatným 4-hviezdičkovým filmom, keby som dal toto na rovnakú úroveň).

Na môj vkus až príliš veľká infantílnosť s minimom dôvtipu a podprahového humoru, ktorý by bol aj pre dospelejšieho diváka dostatočne atraktívny. A to som si od Toma McGratha ako spolu-režiséra troch Madagaskarov očakával niečo naozaj pôsobivejšie. Ale nebolo to zas až tak zlé, malo to aj nejaké svetlé momenty a na zopár hláškach a scénkach sa dalo aj trochu zasmiať. Ale ja osobne som čakal niečo lepšie, hlavne čo sa týka toho podprahového humoru v znamení dôvtipu a dvojzmyslov.

Komédia asi nie, skôr taká mdlá dráma s prvkami irónie zabalená do slizkého záverečného klišé. Nieže by to bolo úplne zlé, hoci väčšina filmu bola naozaj slabučká, ale zas treba uznať, že zopár scén a dejových zvratov bolo naozaj vydarených. Aj tak som po tomto filme siahlo predovšetkým kvôli Anne Kendrick, no tá bola asi tým najlepším z tohoto celého svadobného tragikomického divadla. Otázkou už naozaj zostáva len to, že načo vôbec pozývajú na svadby takýchto ľudí od stolu č.19? Škoda, že to nebolo celé ladené absolútne satiricky - možno by to pozdvihlo kvalitu filmu aj o 2 úrovne vyššie.

Veľmi príjemná komédia s dôstojným humorom, ktorý pôsobil v mnohých ohľadoch dosť prirodzene. Proste žiadny prízemný a trápny "humor" á la USA, ale prirodzený dôvtip, na ktorom sa dalo často aj pousmiať. Avšak samotná téma filmu veru na smiech nebola ani náhodou. Takmer úplne slepý chalan sa jednoducho rozhodol, že pôjde za svojím snom za každú cenu - akurát, že tých nástrah pri plnení sna sa objavilo viac než dosť. Ale rozhodne sympatické postavy, dobrý príbeh a príjemná atmosféra dopomohli k tomu, že sa na tento nemecký kúsok pozeralo naozaj dobre.

Tak tento chlapík menom Bernie Madoff musí byť u mnohých ľudí riadne "obľúbený". Takto odrbať toľko naivných a dôverčivých ľudí, tak to je naozaj poriadny odvod. A že sa na tejto nenávistnej vlne potom zviezli aj jeho najbližší, tak o to horšie. Čo sa týka filmu, bavil ma akurát tak samotný námet, ale inak to spracovanie ma nijako extra neuchvátilo a väčšinou to bolo stále o tom istom dokola. Akurát zopár výkyvov v deji bolo zaujímavých, ale ako celok naozaj dosť nezáživné.

Filmov so židovkou tématikou počas WW2 je už ako húb po daždi, a tak už je konkurencia v tejto téme naozaj obrovská. Subjektívne mi niektoré filmy prídu trochu moc tendenčné, ale väčšina z nich pôsobia naozaj silne a relatívne realisticky. Čo sa týka Un sac de billes, tak tu treba uznať nespornú kvalitu a ten príbeh ma v mnohých ohľadoch chytil za srdce. Útek dvoch bratov do neznáma (za demarkačnú líniu), ktoré malo znamenať bezpečie napokon prinieslo ďalšie a ďalšie nástrahy. V podstate mali šťastie v nešťastí, lebo počas svojho putovania narazili na tých správnych ľudí. Bol to príbeh strachu, ale predovšetkým nádeje, ktorá držala oboch chlapcov nad vodou. Takže celkovo chválim. Josephove gesto na konci ma úprimne dojalo - myslím to, keď ľudia vyšli do ulíc oslavovať slobodu a prišla okamžitá pomsta namierená proti kolaborantom, vrátane tých, ktorí poskytli Josephovi na pár mesiacov domov.

Ťažko by sa mi tento film hodnotil ako celok, keďže má v podstate akoby 2 fázy, ktoré sú od seba oddelené príchodom učiteľa Nikumbha na scénu. Prvá fáza bola na môj vkus zbytočne dlho naťahovaná a vlastne stále dokola sa to točilo okolo toho istého - podceňovania situácie okolo dyslektického chlapca Ishaana, ktorého mali všetci za hlúpeho, čo mu dávali teda patrične pocítiť, až kým jeho sebavedomie nekleslo na samé dno. Táto prvá polka bola len taký vlažný prológ, ktorý predchádzal výbornej druhej fáze. Po príchode učiteľa Nikumbha v podaní zas a znovu skvelého Aamira Khana, to nabralo razom výbornú atmosféru a didaktický rozmer. Kiežby boli takíto zanietení všetci učitelia. Záver síce podľa očakávaní, ale posolstvo filmu naozaj úžasné.

Téma dobrá, postavy taktiež, najmä ich vnútorný psychologický "boj". Napätie medzi otcom a dcérou na podklade symbolickej skúšky dospelosti hnalo tento príbeh neustále vpred. Ale napriek tomu ma tento film nijako obzvlášť nezaujal a vôbec mi nevyhovovalo jeho tempo a miestami až príliš lyrická línia. Azda by tomu pomohlo keby sa film viac otvoril a nabral tak dramatickejší rozmer.

Zas len ďalšia absolútne zbytočná a trápna súťažná relácia, v ktorej sa predvádzajú naše "populárne" celebrity. Kto toto stále vymýšľa? Respektíve, koho toto vôbec môže ešte baviť sledovať? To mi je záhada...