jim_clark65

Pekné promo pre Hamiltona hodné jeho "glory fans". Objektivita šla bokom, škoda reči.

Pred týmto filmom som si schválne pozrel všetky notoricky známe „Batmanovky“ (resp. aj filmy, v ktorých figuroval Batman, ako jedna z hlavných postáv ergo Justice League vrátane) a musím sa priznať, že som mal latku asi nastavenú privysoko. Na moje prekvapenie,  neustále spomínaná dĺžka filmu (temer tri hodiny) mne osobne vôbec nevadila. Ponurá a tmavá atmosféra sa skôr snažila byť až príliš vygradovaným „noir-filtrom“, ktorý na mňa bohužiaľ nezapôsobil, ako na niektorých iných. Prirovnanie ku Sedem a Vrane je určite možné nájsť ale dané filmy mali ešte o niečo viac v talóne, čo ma dokázalo naozaj vtiahnuť do deja daných svetov. Práca s kamerou a réžia sú stále určite plusom (2/5), i keď zase sa dostávam ku fenoménu „forma nad obsah“. Gotham samotný mal byť v tomto filme vlastnou postavou – temný, upršaný, neodpúšťajúci a plný kriminálnikov na každom rohu, lenže skôr to pôsobilo tak nemastno/neslano, forma bola dobre navrhnutá a zamýšľaná ale výsledok mi prišiel málo presvedčivý. Síce som chválil prácu s kamerou ale nedá mi to nespomenúť na asi štyri prípady, kedy z nejakého nejasného dôvodu bola scéna stavaná takým štýlom, že vám chcela urobiť úpravu sietnice :D tj. pár krát som dostal „flashe“, keď som to pozeral na TV v tmavšom prostredí, v kine by mi to liezlo na nervy asi oveľa viac.    Detektívna zápletka je až príliš priemerná, miestami možno skôr podpriemerná alebo tváriaca sa na niečo viac, čo naozaj je – pri filme s Hádankárom som čakal niečo lepšie. Páčilo sa mi, že nám zase nenaservírovali už sto krát obohranú scénu s brucovými rodičmi. Dejová linka s Catwoman bola svojím spôsobom skôr „do počtu“, pretože to do deja nejak zásadne nezapadalo (film by sa s veľkou pravdepodobnosťou obišiel aj bez nej). S odstupom času mám pocit, že ak by sa Hádankár nedal chytiť, Batman by ho pravdepodobne neodhalil. Najväčší a asi jediný zásadne prekvapivý moment bol pre mňa celý záver s priehradou, ktorá bola ukázaná asi tak dokopy v dvoch záberoch a vôbec nebolo vysvetlené, prečo sa to tam tak celé nachádza, čo Gotham naprojektovali Holanďania? Taktiež nechápem, čo chcel Hádankár svojím plánom docieliť? zaplaviť Gotham? Pôvodne chcel zastreliť kandidátku na starostku, čo dávalo asi viac zmysel, ale tej záplave som fakt nepochopil. Batmanov „prerod“ bol zvládnutý celkom priemerne a skôr uňho neprichádza k žiadnemu posunu, keď sa na to pozrieme s nadhľadom – najprv chcel byť symbolom odplaty, bojoval proti zlobe Gothamu a tváril sa akoby bol stelesnenou spravodlivosťou – neskôr si uvedomí, že chce skôr pomáhať ľuďom, a čo robil dovtedy? však im pomáhal celý čas: muž, ktorého na začiatku napadli, Catwoman a výpomoc Gordonovi pri vyšetrovaní - to sú asi zanedbateľné elementy. Miestami mi vadilo to neustále púšťanie variácií Ave Marie, a vrcholom bolo, keď ju začal spievať samotný Hádankár – to bolo skôr trápne a groteskné. Samotný batmanov soundtrack bol podľa mňa viac „cool“, ako samotný Batman ale ku koncu som mal pocit, akoby to presýtili a niekedy to bolo také „nezaslúžené“ a nevygradované. „Kobra 11“ naháňačka Batmana s Penguinom bola celkom pekným spestrením, len samotný Batmobil mi prišiel, ako vystrihnutý z Mad Maxa a nie Batmana, ako také frankensteinovo monštrum. Všetko by bolo v pohode len mi prišlo divné dané vyústenie tejto naháňačky – Batman ten predostretý chaos „epicky preskočí“ a v ďalšom zábere narazí do Penguina takým štýlom, že on začne lietať, akoby jeho auto bolo vymrštené do vzduchu, pri danej scéne šla fyzika asi na dovolenku :D. Jedna replika, ktorú spomínajú asi všetci, bola pripomenutím, že stále sledujeme film z dielne Hollywoodu, čiže to bolo skôr na smiech, ako na nejaké pobúrenie. Obsadenie bolo pre mňa asi jeden z najväčších problémov celého filmu. Celé to pôsobilo tak mlado, menej uveriteľne, jednoducho priemerne. Akoby som sa pozeral na nejakú variáciu „Teenage Batman“. Začnem Pattinsonom: nesedel mi do danej role už pri prvom trailery, čiže som viac-menej dúfal, že ma film a jeho výkon presvedčí o opaku. Zdalo sa mi to miestami až príliš emo, spojenie skladby od skupiny Nirvana – tento poznatok len podčiarkuje. Myslím si, že ten správny emočný balans nebol zrovna ideálne trafený a Bruce/Batman pôsobí, ako pubertiak, ktorý si myslí, že skladby od Nirvany sú soundtrackom jeho života :D . Bohužiaľ, Pattinson v obleku pôsobil málo odstrašujúco (nakoľko Batman by mal vyvolávať určitú mieru neistoty a strachu). Jeho divná obuv, ktorá ho niekedy prezrádzala na sto honov a niekedy sa vyparil, ako gáfor, vyznela trocha komicky. Ale chápem zámeru, niekedy chcel vybudovať atmosféru - vyvolať strach z jeho príchodu a inokedy zase nepozorovane zmiznúť, akurát, že podľa mňa ten divný nástup bol skôr mimo toho typického zakrádania sa (na štýl ninju), ako to mával Batman vo zvyku. Tento nástup mi vividne pripomínal scénu z tarantinovho Inglorious Basterds, kde prichádzal na scénu Eli Roth aka „Bear Júde“ s baseballkou – naopak táto scéna bola oveľa lepšie vygradovaná, ako tá v Batmanovi, kde napätie bolo v úzadí alebo kompletne absentovalo, nechcem priamo napísať, že to bolo kompletne zle, skôr to bolo celkom priemerné. Jeho maska mi prišla trocha divná, pretože čelová časť mi nesedela proporčne oproti hlave ergo veľká čelová časť, akoby ukrývala pattinsonovu patentovanú emo ofinu :D, ktorou sa pýšil jeho Bruce po celý čas mimo masky. Celkovo ma „Battinson“ veľmi nepresvedčil, hrá to plocho a málo zaujímavo, skôr by som to nazval takým „default“ výkonom, kedy môžem dosadiť do obleku niekoho s podobnou čeľusťou a stavbou tela, a dostanem podobný, ak nie aj ten istý výsledok. Zaradil by som ho určite niekde ku Kilmerovi, možno aj zaňho, na chrapľavého Balea a charizmatického Keatona, to ani zďaleka nemá. Kilmerovi som to, ako tak veril a Affleck aspoň vyzeral, ako predloha ale Pattinson je dosť priemerný a veľmi nevýrazný. Kravitz bola výzorom (tvárou) asi najviac podobná komiksovému spracovaniu Seliny Kyle, z ktorého Reeves čerpal. Ale, to je bohužiaľ asi tak všetko pozitívne, čo môžem k jej výkonu napísať. Na mňa nepôsobila absolútne zvodne ale hlavne nemala žiadnu poriadnu charizmu a prezenciu v danej role. Kravitz vyzerá príliš krehko, útlo a nevyzreto – tak „tínedžersky“. Medzi ňou a Pattinsonom bola podľa mňa nulová chémia, prekvapivo mi to pripomínalo Seydoux a Craiga z posledných dvoch Bondoviek. Dokonca aj taká Hathaway mi prišla viac zvodná a uveriteľnejšia, ako Selina (a to mi Hathaway nepríde až tak oku lahodiaca). Pfeiffer nastavila latku vysoko a Kravitz bohužiaľ na to nemá. Páčilo sa mi, že ju zo začiatku zasadili do reality a Batman ju dokázal pár blokmi dostať do úzkych ale prečo potom na konci ho bola schopná vytiahnuť, keď vyzerá, že váži možno tak polovicu z neho? Obsadenie Kravitz bolo viac-menej podľa komiksovej predlohy ale potom nastáva otázka, prečo mali potrebu „race-swappnuť“ Gordona, keď pri Catwoman šli podľa komiksu? J. Wright si už môže odškrtnúť, že hral dva „race-swappnuté“ charaktery :D – jednak teraz a jednak v craigových Bondovkách hral Leitera (ktorý je v knihách typický biely Texasan). Herecky to nebolo nič zlé, určite viac uveriteľné, ako Pattinson a Kravitz, Wright má osobnosť a je do istej miery taký typ na postavy detektívov a policajtov ale na Oldmana to určite nemá, snyderov Gordon (Simmons) sa aspoň podobal na komiksovú predlohu. Tento Gordon je ďaleko za nimi, pretože je to obyčajný „race-swappnutý“ charakter, ktorý nepôsobí celkovo, ako Gordon na ktorého osobnostné črty som bol zvyknutý. Wright je skôr len taká „race-swappnutá“ karikatúra Gordona, nič prevratné ale zase to nebolo úplne zlé. Hádankár sa mi zdal, ako celkom priemerný pokus napodobniť John Doa (Sedem) a Zodiaca, s tým, že výkon Paula Dana bol, akoby nejaký pokus o variáciu Jokera. Jeho chrapčanie a dýchanie mi miestami liezlo na nervy a pri jeho maniackých „záchvatoch“, kedy sa pokúšal byť trocha „edgy“, som sa miestami začal smiať, pretože mi to pripomínalo skôr paródiu a nie vážny film. Kostým bol až príliš inšpirovaný Zodiacom a s Hádankárom to nemalo temer nič spoločné. Aj pri tejto postave by som povedal, že to nebolo také zlé, ale zase ani ničím nevyčnieval z radu, skôr taký nevýrazný priemer. Serkis (Alfred) bol podľa mňa zle obsadený. Chápem, že Reeves mal konkrétnu víziu, na ktorej staval aj obsadenie ale toto bol podľa mňa razantný krok vedľa. Zo serkisovho Alfreda som mal pocit, akoby zobrali prvého Angličana, ktorého poznali - aby spĺňal v podstate len to, že má anglický prízvuk. Predošlí Alfredovia najmä Gough (Burton) a Caine (Nolan) boli do role, ako uliati. Irons určite nebol zlý, skôr taký priemer, ale Serkis je hlboko pod všetkými, bohužiaľ, do danej role sa absolútne nehodí. Penguin v podaní Colina Farrella, ktorého asi nikto nespoznal, bol zahraný celkom dobre ale tiež to nebolo bohviečo, v tomto filme – skôr taký menší nadpriemer. Zamaskovaný úplne k nepoznaniu, zosobnil takú šablónovitú postavu talianskeho mafiána, čo nebolo niečo svetoborné. Torturro, ako Falcone, bola asi jediná postava, ktorá sa mi najviac pozdávala. Jednoducho mu to sedelo a bol skvostne presvedčivý. Spomeniem aj scénu so „156. iteráciou Jokera“ :D (fakt nemá Batman asi x-milión iných záporakov? ale chápem, Joker je marketingová značka, ktorá, asi musí byť), ktorú „na nešťastie“ vymazali asi kvôli narastajúcej dĺžke (temer troch hodín) alebo kvôli tomu, že je to možno celkom slušná „fan-kópia“ scén z Mlčania jahniat a Červeného draka (v Mlčaní jahniat príde Clarice za Lecterom kvôli profilu Buffalo Billa / v Červenom drakovi príde Will Graham za Lecterom kvôli profilu „Zúbkovej víly“). Samotného Jokera je ťažké hodnotiť, keďže vo filme ho je možné len počuť a vystrihnutá scéna je podľa mňa nedostačujúca. Napriek tomu by som povedal, že vo vystrihnutej scéne zatiaľ ničím neprekvapil ale určite ani nesklamal, zatiaľ taký šedý priemer – Nicholson a Ledger nastavili latku a každé porovnávanie s nimi bude pre každého nového herca veľmi náročné. Aspoň sa javí lepšie, ako „pa-Joker“ Jareda Leta, ktorý robí skôr zlý „cosplay“, ako nejaký herecký výkon. Výzorom je tento nový Joker presne to, čo by mal byť – a to človek, ktorý vyzerá, akoby sa hral s chemikáliami. V neposlednom rade spomeniem aj starostku (Lawson), ktorá mi prišla, ako najmenej presvedčivá osoba, taktiež pôsobila až príliš mlado a to je práve jedna zo zásadných vecí, ktoré mi na tomto filme vadili. Pattinson, Kravitz, Dano, Lawson (starostka) a Keoghan (Joker) sú takými mladšími a nevýraznými verziami daných postáv, fakt som z toho na konci mal pocit, ako nejaký „Teenage Batman“, nie zle zahraný ale málo presvedčivý, skôr, také veľké „meh“. Viem, že to má byť Batman vo svojom druhom roku pôsobenia ale toto mi príde, akoby začal byť Batmanom asi v 16tich. Všetky „mladšie výkony“ mi pripomínali tú známu hlášku z Top Gunu: „Your Ego is writing checks, your body can’t cash.” – nebolo to zlé ale pre mňa málo presvedčivé a uveriteľné. Pokračovanie si asi pozriem len zo zvedavosti, či sa dokáže Pattinson niekam posunúť alebo to bude stále ten istý emo pubertiak s dvoma výrazmi.

Neviem, či som jediný ale tieto prvé dve epizódy šli, ako podľa šablóny. (SPOILER) Jedna z hlavných postáv spozná niekoho nového, viac-menej sa obaja akoby "zblížia" a na konci zomrú: v 7x09 nepočujúci pianista, ktorý pomôže Alicii, v 7x10 mladý chalan, ktorý chcel pomôcť tej ožiarenej dievčine, ktorej myslím do teraz veľa fanúšikov neodpustilo, že zabila Nicka a preto aj niektorí nechápu, čo stále robí v seriály (asi chceli napodobniť "redemption arc" Negana z hlavného TWD). Tieto dve epizódy boli fakt o ničom, a ak by boli ešte rozdelené týždňovým čakaním, tak by to bolo len a len horšie, čiže do istej miery AMC "benefitovalo" z toho, že ich vypustili hneď po sebe.

Bohužiaľ ale toto je opäť zbytočný počin, tak ako som to písal v recenzií na Orient Express (2017). Branagh zase z úvodu začína príbeh, ako nejakú seriálovú grotesku. Postupne sa to snaží "prehupnúť" do niečoho seriózneho - drámy ale výber hudby tomu v niektorých momentoch skôr škodí, ako prospieva (celý ten divný bluesový soundtrack mi v tom filme vytŕčal, ako kôl v plote). Scény v interiéri boli viac oku lahodiace, ako ten nechutný presaturovaný CGI zážitok v exteriéri, vôbec to nenavodilo pocit, aký by mohol byť dosiahnutý lepšou prácou s kamerou ale hlavne reálnymi kulisami ergo Egyptom samotným. V seriálovom spracovaní so Suchetom bolo vidno, že sú naozaj na lodi a bolo cítiť danú "dusnejšiu" atmosféru, čo je dosť zvláštne, že seriál s menším rozpočtom to zvládol lepšie, ako tento filmový x-miliónový počin. Hold, čoskoro nebudú musieť v dnešnej dobe ani len vyliezť zo štúdia a všetko bude CGI, ako to býva pri tých "úchvatných" filmoch od Marvelu - preto stále rešpektujem takých, ako Nolan, ktorí sa neboja a stále vyžadujú reálne lokácie a praktické efekty. Čo sa týka hereckých výkonov, tu najmä "vytŕčal" asi len Branagh, ostatní boli viac-menej iba do počtu. Gadot je "drevená", ako vždy, z nej podľa mňa poriadna "hérečka" nikdy nebude. Mackey vyzerá, ako lacnejšia verzia Margot Robbie a Hammer bol podobne - iba do počtu. Zbytočná zmena postáv spĺňajúca dnešné hollywoodske štandardy bola miestami až príliš oči drásajúca. Niektoré postavy boli spojené do jednej a ešte kompletne prekopané - za účelom lepšej prehľadnosti v deji, čo bolo podľa mňa opäť zbytočné, pretože v tom nebol zase nejaký "extra guláš". Dokonca z jednej postavy podľa mňa urobili cielene "Mary Sue" (postava Letitii Wrightovej). Taktiež mi prišlo divné (možná chyba vo filme, SPOILER), že branaghov Poirot bol vojakom (predtým farmárom), ktorý schytal zásah šrapnelom, čo malo vysvetľovať jeho extravagantne veľké fúzy - tam nastáva celkom chyba, pretože pri prvom zábere bolo vidno, že mal celkom zjavne zjazvenú pravú časť tváre a neskôr a aj v predošlom filme nie je absolútne nič vidno. Maximálne je na konci vidno oholený Branagh, ktorý prezrádza, že daná jazva sa tam nachádza ale nie v takom rozsahu, ako bolo možno vidieť na začiatku. Keď už si s tým dal takú prácu, aby vysvetlil, prečo "jeho" Poirot nosí taký obrovský "knír" - tak mohol dávať pozor aby to do seba vizuálne lepšie zapadalo (navyše, na zjazvenom teda porušenom tkanive by mu asi ťažko vyrástli fúzy = totálna sprostosť). Príde mi to divné, že Branagh Poirota takto pozmenil, keďže k znakom Poirota patrilo aj to, že bol kedysi policajtom ešte v Belgicku a počas WW1 utiekol do Anglicka. Celkovo mi tento film príde, ako nejaké ochotnícke predstavenie, ktoré je centrované okolo Branagha, ktorý si zmyslel, že po Hamletovi zoberie inú ikonickú postavu a zahrá si ju. Teraz môže celkom bodovať, pretože väčšina mladších ľudí nečíta knihy od Christie, čiže idú do kina, ako "nepopísaný papier". Lenže ani ako film samotný - tento počin podľa mňa celkom "zadrháva". Je to, ako nejaká promenáda CGI elementov spojená s dnešnými štandardmi v Hollywoode aby boli políčka pre "pestrofarebnosť" odškrtnuté :D . Škoda reči, bohužiaľ je tento film hodný "odpadu!".

Asi som spravil chybu, keď som si najprv prečítal knižnú predlohu a následne plný očakávaní, si zapol tento počin. Majúc na pamäti predlohu s veľkou pravdepodobnosťou uškodilo môjmu zážitku. Kniha je kniha a spracovanie sa niekedy trafí a niekedy nie. Podobne, ako je to pri The Shining od Kubricka - keď sa na to človek pozerá, ako na dve samostatné veci, ktoré si žijú svoje a nezáležia jedna od druhej - potom je výsledný pocit iný. Bohužiaľ, ja rád porovnávam ale samozrejme viem akceptovať aj iný pohľad, ktorý nastáva pri takýchto situáciách. Ale späť k spracovaniu - páčila sa mi ponurá a miestami celkom pekne strašidelná atmosféra (anglický ostrov, more etc.). Herecké výkony boli veľmi dobre zvládnuté až na miestami (podľa mňa) zbytočné afektované prehrávanie, ktoré som si všimol pri Dr. Armstrongovi a niektorých iných postavách. Najviac ma zaujal Aidan Turner, ktorý mi od prvej scény, kde bol oblečený v smokingu - pripomínal flemingovho Bonda. Dúfam, že Broccoli a spol. budú brať v ohľad aj tohto herca, pretože Turner a Cavill, sú podľa mňa veľmi dobré voľby (s tým, že Cavill by musel zhodiť trocha svalovej hmoty, aby vyzeral približne podobne, ako jeho postava v Man from the UNCLE). Späť ku hercom: Charles Dance a Sam Neill boli veľmi dobrými voľbami, taktiež, ako zbytok osadenstva. Páčilo sa mi, že sa BBC nesnažila vtesnať "niekoho iného" aby bolo osadenstvo tohto filmu dostatočne "rôznorodé" - podobne, ako to robí teraz Branagh so svojimi spracovaniami Poirota. Čo sa týka zmeny námetu a v podstate "preklopenie postáv" na čisto vinné - to sa mi až tak veľmi nepozdávalo vzhľadom ku knihe, v ktorej je to pri každom jednom z 10 ľudí vyfarbené skôr na "šedo", ako čisto jasné, či to bolo z čírych pohnútok alebo len neúmyselný čin. Napísal by som to takto:  Ak si to človek pozrie bez znalosti danej predlohy, môže ho to zaujať a bude to považovať, za celkom príjemné spestrenie svojho detektívneho zážitku z danej zápletky. Ja osobne som si danú predlohu prečítal tesne pred pozretím a musím konštatovať, že ma to v niektorých veciach prekvapilo ale zároveň to bohužiaľ nesplnilo očakávania - 3/5.

Posledná noc v Soho alebo divný metoo-Mulholland drive plus štipka What Lies Beneath (Pod povrchom s M. Pfeiffer a H. Fordom). Zo začiatku sa film budoval celkom nádejne ale potom to začalo upadať a na konci som cítil určitú jednostrannú „agitku“. McKenzie, sivá myška, mi prišla miestami až príliš utiahnutá. Niekedy bolo ťažšie vnímať jej repliky, a keď sa dostala do takého pomyselného tranzu a začala ziapať, tak som sa bohužiaľ začal smiať. Celkovo mi sedela viac v Jojo Rabbit, v tomto filme pôsobila podľa mňa viac otravne (afektovane) a málo sympaticky. Anya TJ mi vzhľadovo pripomína cestu z Bratislavy do Košíc :D čiže mi nie je dva krát po chuti a pohľad na ňu bohužiaľ zvládam ťažko. Za to napríklad jej rola v Peaky Blinders je viac tolerovateľná, pretože sa nevyskytuje na plátne až tak často. Skoro jediný dobrý charakter je ten čierny chlapec – to kričalo slovom „woke“. Celkovo, ako formou, štýlom, hudbou a réžiou je to to veľmi dobrý film, to sa dá Wrightovi uznať (o tom niet pochýb – 2/5) ale ten námet, postavy a dej už nie sú v korelácií s formou - fenomén nám už známy – tj forma nad obsahom. V zmene žánrov mi to pripomínalo Sunshine od D. Boyla (ktorý mám naopak v obľube aj napriek tej divnej zmene k „hororu“ v poslednej tretine), kedy to skĺzne do iného tónu ale už to neudrží predom nastavenú latku. Pravdepodobne to bolo s danou tematikou viac mierené na nežnejšie pohlavie. Koniec samotný bol podľa mňa pritiahnutý za vlasy. Hlavná postava v podstate „pudovo“ a bezhlavo (podobne ako Cassie v Promising young woman) sympatizuje s daným zámerom druhej postavy (Anya), ktorá (SPOILER) je sériová vrahyňa, jej motív pramenil z toho, že nebola schopná zmeniť „profesiu“ a tým pádom si za to mohla sama. Tým nechcem danú tematiku vehementne odsudzovať ale zase sa z toho robí notoricky plochá „vendeta“. Pre mňa je to opäť jeden z filmov, ktorý mi za chvíľu „vyšumí“ z hlavy, čiže v konečnom dôsledku – by mi nevadilo, ak by som ho nevidel.

Úplne zbytočný film (podobne ako Bourne 2016). Suchet je Poirot (pre mňa úplne bez debaty). Táto divná branaghova akčná (miestami trápna) variácia je bohužiaľ len určitou párodiou, ktorá vonkoncom nesedí do daného príbehu. Ak sa chcú takto "hrajkať" a variovať rôzne postavy, tak kľudne - ale nech vytvoria samostatné a hlavne nové(!) príbehy aby nepošľapávali po týchto ikonických - tým, že sa stále snažia robiť rôzne zbytočné(!) prerábky. 1/5 dávam za to, ako mi tento film pripomenul, že Poirot je len jeden a jeho spracovanie so Suchetom je na míle ďaleko od tohto zbytočného remaku. Ďalší diel bude podobne zbytočný, ako tento, i keď - zatiaľ sa nechám prekvapiť.

Tému cestovania v čase a celkovo podobné "mindfucky" mám v obľube, takže Dark bol pre mňa nevídaným darčekom a príjemným zážitkom. Ucelenosť deja sa mi veľmi páčila, postavy detto a rôzne preskakovanie v deji mi až tak nevadilo ale zároveň tomu dávalo tú správnu "komplikovanosť". Pre mňa osobne je to spolu s OA jeden z naj seriálov od Netflixu za posledné desaťročie. 5/5

Mendesov druhý počin už nie je takým vydareným atmosférickým zážitkom, ako bol často porovnávaný Skyfall. Na tomto filme som bol v kine a jediné, čo mi poriadne utkvelo v pamäti bola práve úvodná scéna v Mexiku, ktorá bola fakt precízne a elegantne natočená. I keď to stále bolo v duchu viacej Jamesa Bourna :D (ako býva pri Craigovi), tu som už cítil miestami závan takej viac Bondovskej akcie. Následne ma film už viac-menej ničím nezaujal, upadol do akejsi letargie, z ktorej som si zapamätal ešte naháňačku na snehu a Monicu Bellucci, ktorá bola pôvabná aj vtedy ale myslím, že na Bond-girl to už bolo trocha neskoro. Tak v 90. rokoch by to sedelo viac ale teraz mi to prišlo, akoby tam chceli naschvál dať niekoho, koho ľudia široko-ďaleko považovali za sex-symbol ale nevedeli nájsť niekoho vhodného, tak si povedali: „kto mohol byť Bond-girl ale nebol?“ a vsadili skôr na nostalgiu. Každopádne, aj keď mi prišla Monica ako „z núdze cnost“, stále by som ju radšej vymenil za Seydoux, ktorá si v tvári nesie neustály výraz nafúkanej a snobskej Francúzky. Ako som písal v recenzií na NTtD – hlavnú Bond-girl by mala hrať herečka, ktorá ma lepšiu mimiku tváre, herecký výkon taktiež lepší (taká Eva Green, byť mi sedela/nesedela v CR, by schovala herecky Seydoux, ako nič) ale hlavne by mala ladiť resp. mať chémiu s hlavným protagonistom – Craigom a to podľa mňa práve absentuje už v tomto diely a pokračuje to aj v NTtD (mne osobne k sebe absolútne nepasujú, Seydoux bohužiaľ, tak ako Craig, nie je vhodná pre danú rolu). Herecky dokáže Waltz prevýšiť každého v tomto filme ale jeho Blofeld bol podľa mňa dosť slabý a miestami až trápny. Pri tom jeho „kukú“ momente mi bolo trápne a odhalenie (SPOILER), že je v podstate nevlastný brat Bonda mi prišlo až príliš klišé a „vycucané z prsta“. Film a námet trpí viacerými klišé a hluchými momentami, ako napríklad zopakovaným motívom z predošlej časti – kedy niekoho zase(!) prenasleduje minulosť (následne bol tento koncept znova opakovaný v NTtD). Bohužiaľ ale zase sa potvrdzuje „craigova sínusoida“, kedy jednotlivé diely menia razantne na kvalite a daný film je tým posledným, ktorý je na dolnej časti krivky, pretože nasledujúci diel (NTtD) je podľa mňa kompletne mimo grafu. Mendes sa snažil ale už to nebolo ono (ako pri Skyfalle). Spectre mi skôr príde, ako taká neistá kópia, ktorá by rada ťažila z atmosféry a mena predošlého filmu ale bohužiaľ nie je tomu tak. 1/5 dávam Mendesovi za snahu a hlavne za tú úvodnú scénu. Craig má v tomto diely toho už očividne dosť a zjavne by bol radšej, ak by jeho sériu ukončili po Skyfalle. Jeho Bond v Spectre už nepripomína toho zo Skyfallu ale skôr mi prišiel, ako taká bábka deja a nie jeho hybnou silou. (SPOILER) Na konci Bond zase opúšťa MI6 a to už po druhý krát, aby sa mohol v ďalšom diely zase vrátiť a to znova - po druhý krát :D. Celé odhalenie, že za všetkým, čo sa doposiaľ dialo Bondovi, bol v podstate Blofeld so Spectre, mi prišlo dosť klišé – Blofeld sa chcel pomstiť za to, že jeho otec venoval viac lásky Bondovi a nie jemu – jeho vlastnému synovi. Tak toto mi pripomína „cringe“ zápletku z Vreskotu 3 (SPOILER), kde sa dozviete, že problémy hlavnej protagonistky so zabijakmi v každom diely (ghostface) sú spôsobené jej nevlastným bratom, ktorý to akoby celé v úzadí riadil. Snažili sa z toho urobiť osobnú záležitosť a práve to je ten aspekt, ktorý tomu nepridáva ale skôr uberá. Vyznelo to jednoducho ba priam banálne. Opakujúci sa motív, ktorý už raz použili v Skyfalle  tento krát jednoducho nefungoval.

V tomto filme započali tvorcovia svoj prefíkaný trik („pred minulosťou neutečieš“), ktorý bol neskôr zopakovaný ešte dva krát (v nasledujúcich dieloch). Musím povedať, že tu, to celkom fungovalo. Keďže už bolo pomaly všetko vymyslené a viac-menej všetok materiál z originálnych kníh použitý, prišli s nápadom a ukázali nám jeden z dielov, ktorý mapuje Bonda vo svojich zrelších rokoch. Ak sa na to pozriem, ako na pomyselnej časovej osi – nachádzame sa v „závere“ kariéry Bonda, kdežto väčšina predošlých filmov (s inými hercami) zobrazovala skôr jadro jeho životného príbehu. Mendes prináša určitú temnejšiu alebo skôr ponurú atmosféru, ktorá vás vie vtiahnuť do deja a pôsobí vyzrelo a dospelejšie. Známa titulná pieseň je celkom chytľavá a dáva tomu grády ale stále si myslím, že GoldenEye je tá pravá pieseň, pri ktorej počúvaní mám pocit, akoby to bola zhudobnená esencia, o čom má Bond byť. Bond-girl v tomto filme (spolu s Palomou z NTtD) považujem za najlepšiu z tejto éry (i keď mala dosť krátky čas na plátne). Bardem (Silva) je celkom zaujímavý charakter, ktorého motív a počínanie je zdrojom debát, pretože niektoré aspekty deja - miestami nedávajú zmysel. A tým sa dostávam, ku „gru“ prečo tento film nepovažujem za podobne dobrý alebo lepší, ako CR. Prvotné prerobenie Moneypenny na agentku mi prišlo trocha pritiahnuté za vlasy (tak isto, ako typické odškrtnutie pre štúdiá, že zmenili farbu pleti danej postavy) – zmena M na ženu bola urobená výsostne dobre, ale pri Moneypenny mi prišla zmena, ako vonkoncom zbytočná a taká naschvál. Akoby sa skôr stala nástrojom deja (najmä na začiatku) a nie jeho súčasťou, ako tomu bolo kedysi. Zmena Q na také „ucho“ mi tiež neprišla dva krát vhod a celý čas mi daný herec nesedel a bol skôr tŕňom v oku. (SPOILER) Najmä potom, čo spravil so silvovým počítačom mi prišiel, ako dosť trápny a hlúpy charakter – podozrivý notebook, známeho hackera, ktorý má v zuboch celú MI6 a hlavne M, zapojí do siete, priamo v ich novom a utajenom stredisku a čo sa nestane? spustí sa kalamita :D. Tomu hovorím „lazy writing“. Podobné momenty sú aj so Silvom, ktorý, sa nechal nenápadne chytiť lebo celý čas plánoval zabiť M. Pritom, ak dokázal nechať vybuchnúť nejaké plynové rozvody pod MI6, prečo toľko „omáčky“ okolo takého komplikovaného plánu? ktorý zahŕňal sprostosť Q, ktorý bol v podstate spúšťačom celej sekvencie. Následná návšteva panstva Skyfall bola celkom pekná vsuvka do deja, najmä, čo sa týka Astonu Martin DB5 a krásnych lokácií. Ale akčná časť konca podobajúca sa sprvu na nejakú divnú kópiu Sám doma, mi prišla pritiahnutá za vlasy. Následné divné správanie postáv, ktoré je očividné aj pri niektorých iných počas filmu, mi dávalo opäť dojem, že bez tej atmosféry, by to nebol až tak dobre vyzerajúci film (SPOILER - M, ktorú naháňajú, si zapáli svetlo, aby ju bolo vidno na sto honov, že mieri do kostola, kde sa má daný dej ukončiť – prečo sa to tak deje? Lebo to pokračovanie deja vyžaduje). Celkovo tento film začína byť vágny, ak o ňom človek začne rozmýšľať ale uznávam, že Mendes odviedol veľmi dobrú prácu (3/5) a vybudoval dobrú atmosféru. Craig je, ako vždy, tým bulldogom (presne, ako tá vecička, ktorá mu ostane po M) ale už to nie je, taký neoťukaný jedinec, ako v CR, a ako vyslúžilý agent pôsobí celkom dobre. Ak by ukončili jeho sériu práve týmto filmom, tak by som povedal, že je to dokonalé. Ako samotný tandem filmov o „agentovi x“ by to bolo v pohode, ale ako Bondovka mi to nesedí. Craigov Bond je v tomto diely určite lepší, ako v predošlých (alebo aj nasledujúcich) ale stále je viac „James Bourne“, ako James Bond.