breci

Nebyť tupých scén kde pobehuje nahý muž v škôlke alebo kde kravaťák rozbíja kanceláriu golfovou palicou... dám určite päť hviezdičiek. Tieto fragmenty filmovej úbohosti mi na tvári nechtiac spôsobujú výraz vyoranej myši a pýtam sa sám seba: "To vážne?" Neviem prečo mali tvorcovia filmu potrebu sprzniť inak celkom fajn životný odkaz. Aspoň mne sa páči byť varovaný pred prežitím života v tupote a práve keď z toho bludného kruhu chcete ísť von, tak už môže byť neskoro. Posledný dojem je ale podstatná zložka hodnotenia. K sentimentálnejšiemu záveru hrala pieseň "Odešel jednoho rána vzpomínky ty s sebou vzal chyběla jen slavobrána a vůbec nikdo neplakal. Odešel jednoho rána." a ja ten smutnokrásny pocit jednoducho milujem.

Je zvláštne keď niekto prirovná tanec k dýchaniu. No človek dokáže pochopiť aj iné potreby života okrem tých základných a to práve robí človeka viac človekom. Mám rád keď mi film dokáže tieto pocity takto nenásilne posunúť. Že dokáže nechať priestor aby som sa zamyslel sám. Je mi jasné, že život nie sú len pozitívne pocity, radosť a dojatie. Tomuto filmu ale odpúšťam vynechanie tej tienistej stránky normálneho života. Možno je to výberom herečky hlavnej postavy, možno hudbou (vytasil som pri pozeraní Shazam aby som zistil čo je to za pieseň), možno skvelým slovenským dabingom (s čím asi sehe nebude súhlasiť). Skrátka vo mne po zhliadnutí zostalo to niečo, kvôli čomu vlastne pozerám filmy a kvôli čomu film robí človeka viac človekom.

Ako depešák som čakal, že to bude dobré, ale nečakal som, že to bude až také dobré. Od emócie som mal zimomriavky a aj mi slza vyšla. Raz darmo Depeche Mode je neskutočný fenomén. Spája svety, osudy, ľudí... Keď počúvam staršie skladby, tak sa vraciam v čase a cítim to čo vtedy. Úroveň časom ešte rastie a DM sú čoraz lepší a vyzretejší. Opäť zvažujem, že sa ešte na nejaký koncert DM dám zlákať. "Ísť na koncert Depeche Mode je ako navštíviť najväčší chrám na svete." Zaznelo vo filme. - Súhlasím. Jedno malilinké mínus dávam za skladbu na záver, aj keď priznávam, že napriek tomu, že nepatrí medzi moje najobľúbenejšie, v tomto podaní to bolo znesiteľné. V množstve skvostných skladieb práve Just can't get enough? Samozrejme je to len veľmi subjektívny názor. (Musel som si tú odrhovačku potom nôtiť cestou domov.) Z kina som vyšiel pred 12h a stále mi to robí deň krajším.

Ako milovník zimných športov som vyslovene hľadal niečo na tému lyže. Krásne natočený film. Žiadne hluché miesto. Parádne dobové kostýmy, kulisy a hlavne sám „orol Eddie“, ktorý diváka nakazí optimizmom, nezlomnosťou, túžbou splniť si sen, oživí olympijského ducha... skrátka film, ktorý je dobre premietnuť znudeným, otráveným a pesimizmom nabitým účastníkom lyžiarskeho zájazdu. To že je film natočený podľa skutočných udalostí dáva divákovi o zážitok viac.

Mám ďalšiu slovenskú srdcovku. Sršal z toho krásny sentiment a veľké myšlienkové skvosty. Veľké umenie vytvoriť takú atmosféru z ktorej naskakujú zimomriavky. (... a to nie som fanúšik ľudoviek - skôr naopak) 😉

Lákavé zábery Tatier a hereckí velikáni boli prísľubom skvostu, avšak lacnejšie vtipy kvalitu znížili. Ak tvorcom išlo len o jednoduchú prvoplánovú zábavu, tak sa im plán vydaril. Mne to však veľmi neulahodilo. Rekvizity a zábery z roku 1976 mi však spolu s hereckými výkonmi spôsobili nostalgický úsmev.

Keď som počul meno Svarog, Vlkan (postavy z povestí starých Slovanov), potešil som sa, že konečne uvidím spracovanie starých Slovanských bájí. Rýchly prestrih ma však voviedol do klasického rozprávkového príbehu. Pekne namaskované postavy, slušne vykreslený príbeh s peknučkým rozprávkovým koncom sú pozitíva. Trocha lacný filmový trik s trpaslíkom ma však vyrušil. Prvé čo mi však vadilo bola scéna ako princezná oklamala stráže. Pobehovali ako na zábave v psychiatrickej liečebni. Nebyť tejto blamáže, dal by som určite vyššie hodnotenie.

Dáma v núdzi a sympatický gentleman. Spočiatku som si na základe tohto ošarpaného modelu myslel, že to bude bezduché a sladké, no dáma sa spočiatku nesprávala ako gentlewoman (škoda, že také slovo neexistuje) a tým nabúrala klišé. Dobrodružná povaha hlavných dvoch protagonistov spôsobila, že strastiplná noc sa zmenila na zábavnú. Ich vzájomne nápomocný vzťah dokonca nadobudol iskru, no udržal sa v medziach slušnosti. Záver bol výstižným vyjadrením pocitov sprvoti cudzích ľudí, ktorí spolu zažili niečo neobyčajné. Otvorený koniec bol vítaným bonusom.