Symciatko

Úžasne paranoidný film, kde si ničím nemôžete byť istí. Perfektná réžia Davida Finchera (Klub Bitkárov, Sedem) a nepredvídateľný scenár, ktorý vás prekvapí vždy keď si už myslíte že ste všetko pochopili, dávajú filmu perfektnú atmosféru. Tej pomáha aj prekvapivo dobre obsadený Douglas. Hlavnou a asi jedinou snahou filmu je dosiahnuť u diváka neistotu a paranoju, čo sa mu darí na jednotku. Napínavý dej skvele vyvrcholí tesne pred koncom, samotný záver je možno trochu suchý ale vcelku dobre uzatvára celý film

Typ filmu, ktorý sa nám nesnaží dokázať ako dobre nám je ale skôr to že každého môžu okolnosti dostať do situácie, kedy nelogická a zväčša neopodstatnená hierarchia spoločnosti v kombinácii s ľudskou obmedzenosťou a hlúposťou prevládne nad racionálnosťou. Keď typicky ľudská vlastnosť – zvedavosť prevládne nad schopnosťou premýšľania nad následkami konania, keď postavenie dáva pocit nadradenosti a moci, keď nahota nie je symbolom slobody ale pokory, keď je človek ochotný pre peniaze vzdať sa svojich práv a ľudskej tváre... áno, samozrejme je v tom prvok reálnosti ale prečo je tak veľa komentárov o tom písaných štýlom ako by to presne podľa skutočných udalosti. Pretože tento film bol len inšpirovaný (!) Stanfordským väzenským experimentom, pri ktorom sa mimochodom psychicky zrútil až 1 “väzeň”. Samozrejme som proti takémuto neľudskému chovaniu ale nie je to predsa len malá vzorka ľudí na to aby o tom boli také úvahy? A ešte k Tarekovej priateľke, súhlasím s názorom že jej postava tu bola zbytočná ale ak by Experiment bol v knižnej podobe, mohla by to byt zaujímavá vedľajšia línia, vo filme však proste nevynikla a dej zbytočne naťahovala a spomaľovala. A posledná vec, ako sa v tej čiernej skrinke zjavil šraubovák?

Hairspray rozhodne nepatri medzi filmy, ktoré by som potrebovala vidieť viac ako raz. Muzikály mam dosť rada, ale tento pokus je hriechom nazvať muzikál a film vôbec, aj pokus je silné slovo. Pravdepodobne “najlepší“ moment bol keď hlavná postava Tracy „musela“ byť na čele rozbúreného a protestujúceho černošského davu a potom ako prvá ušla, pretože tento film má „výchovný“ charakter a naučí nás „mať“ zodpovednosť za svoje činy. Ďalšia vec, ktorá ma zaujala bola, že keď Tracy ostane po škole dostane sa do triedy „po školákov“ všetci sú černosi. Najmä že ten film mal byt (asi) nejakým spôsobom boj proti rasizmu. John Travolta ako ženská postava si nezasluhuje môj komentár. Nechutne americký záver dorazil akúkoľvek pozitívnu kritiku k tomuto filmu.

Podpriemerná dráma s monotónnymi dialógmi, nudne a nerealisticky vykreslenými postavami, odpudzujúco umelou Juliou Roberts, nepresvedčivým Tomom Hanksom a silnou propagáciou, toho že Amerika je vždy (!) na strane dobra. Možno mi unikla pointa filmu, ak tam nejaká bola, ale fakt tam oslavovali ako národného hrdinu kongresmana, ktorý (samozrejme) v slobodnej zemi smie všetko aj nemať morálne zábrany ? Ak by som pred týmto „filmovým zážitkom“ mala mať nejaké očakávania, tak by do prvej polhodiny určíte opadli. Zaraďujem do kategórie „Zbytočne natočených filmov“. V každom smere tomu niečo chýbalo, malo dramatické, malo realistické (to že je to podľa skutočnej udalosti tomu z mojej strany dôveryhodnosť nepridá), malo zaujímavé - proste málo.