Noan

Priemerna, antologia dark fantasy, alebo skor to pripomina Finske podivno. Napady neboli zle, aj ked prevedenie by potrebovalo trosku viacej know-how, najma kamera, svetlo a farba. Prijemne bizarna atmosfera, hoci predvidatelne, moje ocakavania na balticky weird to splnilo, najma segment 2 a 4.

MegaLOL, typicky US absurdny viaczmyselny konverzacny humor. Pri sekvencii s Corey Feldmanom som skoro prehltol bongo od smiechu, skoda, ze cely film sa neuberal podla tej fatalisticko-nahodnej schemy, a zaroven skoda, ze Haig nemal kvalitnejsie napisanu postavu, ale inak skvela oddychovka.

Ako fanusik v detstve Macka Pu a seriovych vrahov, za mna splneny sen. Je to guilty pleasure, a tak k tomu treba pristupovat, uprimne som si uzival kazdu sekundu (najma scena s chvostom), kedze sa pomerne hned na zaciatku vytvoril solidny kult status, nebudem asi jediny (o com svedci aj sequel). P. S.: Pu by si pochutnal aj na tej maline od buzno-liberalov z nadacie.