111alena

Film som videla prvý krát pred rokmi a pamätala som si z neho jedine to, ako sa hlavná hrdinka musela rozhodnúť, ktoré dieťa obetuje, tento jediný okamih predstavuje tú Sophiinu voľbu a je pointou celého filmu. Preto, keď som mala nedávno možnosť pozrieť si film znovu, neváhala som. Tentokrát ma film až tak nezaujal, medzičasom boli nakrútené emotívnejšie filmy z čias druhej svetovej vojny. Prvá polovica filmu je rozťahaný príbeh troch skrachovaných existencií, potácajúcich sa životom, patologický vzťah troch ľudí, kde sa až v závere dozvieme, čo stojí za za jednotlivými osudmi. Druhá, retrospektívna polovica filmu je už zaujímavejšia, ale v podstate som sa prelúskala celým filmom kvôli posledným 15 minútam filmu. Tragický koniec je logickým vyústením príbehu jedného psychicky narušeného jedinca a matky, obetujúcej svoje dieťa, ktorá si túto traumu nesie po zvyšok života a ktorých spojilo bremeno života, ktoré už ďalej nevládai znášať. Pre mňa je najsilnejší moment filmu scéna, pre všetky matky nepredstaviteľná a neprijateľná, rozhodnúť, ktoré dieťa bude žiť a ktoré nie. Ešte aj po rokoch od skončenia druhej svetovej vojny je neuveriteľné, ako mohla jedna skupina ľudí toto robiť iným ľuďom.

Celý čas to bola nuda v kuchyni, pod taktovkou cholerického a egocentrického šéfkuchára. Ja byť jeho zamestnanec, tak ho tými jeho nožmi asi zapichnem a zdrhám kade ľahšie. Prehnaný príbeh s prehnanými reakciami a emóciami. Jeme,aby sme žili, nežijeme preto, aby sme jedli, ani keď je to jedlo od šéfkuchára s mišelinskou hviezdou.

Nechápem,prečo má film také nízke hodnotenie,ale mne sa páčil a dobre som sa bavila. Ženskú pomstu asi pochopia naozaj len ženy. Ale do budúcna aspoň viem, že si nemám vyberať filmy podľa hodnotení a recenzií, býva to zavádzajúce.

No to bola iná krávovina. Nápad nebol zlý, dej pomerne jednoduchý,  ale tá prehnaná nahota mi už ku koncu vadila a to, že jednu manželskú dvojicu hrali súrodenci, mi prišlo teda riadne úchylné, hlavne v posteľových scénach.

Ako fakt nechápem,ako si niekto môže tak skomplikovať život, ako hlavný hrdina. Keď teda sa dal na drogový biznis,dobre, ale nechať sa takto hlúpo chytiť. Neviem,či mi niečo uniklo, ale  mohol ujsť a on sa nechá vtiahnuť do prestrelky a zavrieť. Akosi mi ho ani nebolo ľúto.

WTF!? Film som si pozrela len kvôli vysokým hodnoteniam a bola to strata času. Koho ešte baví pozerať sa na americké vzťahové pseudoproblémy? Filozofovanie a tliachanie o ničom. Ale amíci zrejme vedia ako upliesť aj z h.vna bič.

Snažila som sa vcítiť do pocitov jednej z hlavných hrdiniek, pardon hlavného hrdinu, ale nejako to nefungovalo. Asi som príliš konzervatívna, takže empatia tam akosi nefungovala, prišlo mi to všetko nejaké neprirodzené. Asi ti bude naozaj tak, že kým sa človeka tieto trans a gay témy osobne netýkajú, tak ich nejako nerieši.

Stále dávam šancu týmto postapokalyptickým futuristickým filmom,ale zatiaľ bez úspechu,aj tento skončil po 20 minútach. Pre mňa strata času.

Nemôžem si pomôcť,ale akosi ma nedojímajú tieto filmy venovanému americkému ,,hrdinstvu a patriotizmu,,. Film Let číslo 93 ma od začiatku nezaujal, váhala som,či ho vôbec dopozerať, asi preto, že pripomínal skôr dokument. Téma týchto teroristických útokov v USA je už tak omieľaná,že už asi nemá čím prekvapiť.

Nostalgia pre tých skôr narodených,ktorí vyrastali na hitoch ABBY. Film je plný slnka, energie a piesní skupiny ABBA, ktoré,zdá sa,sa stávajú nesmrteľnými. Postaviť príbeh na piesňach ABBY, sa zdá nemožné, a pritom piesne do deja neuveriteľne zapadli. Film ma nesmierne bavil a pozriem si ho kedykoľvek znovu,na rozdiel od amerických brakov.