Marcel25

Výborne natočené a zahrané. Kontrast medzi dvomi charaktermi tiahne celým filmom a je to práve charizma obidvoch hlavných hercov, ktorá utŕžila moju pozornosť po celý čas filmu. Avšak, absolútna nevedomosť a nezáujem z mojej strany o daný šport, viedol nakoniec k tomu, že aj samotný film sa stával pre mňa čoraz viac nezaujímavý a odťažitý. Neviem len či je to práve môj absolútny nezáujem o tento šport, alebo to, že mi ho film nedokázal dostatočne priblížiť. Ako sa tak pozerám na jednotlivé hodnotenia, zdá sa mi, že to bude asi to prvé, ale ťažko povedať.

Zatmenie je jednoznačne najlepšia časť série. Má to miestami absurdné dialógy, štandardne zvláštne herecké výkony a predloha už je dve časti v podstate to isté, avšak technicky je to spracované obstojne a naozaj si nemôžem pomôcť ale jednoducho ma to až príliš bavilo na to, aby som tomu dal menšie hodnotenie. Najväčším problémom filmu je podľa mňa však to, že sa to berie až príliš vážne. Pokiaľ by sa to tak nebralo a skôr ako na drámu by to mierilo na zmes akcie a humoru myslím si, že by to aj väčšina divákov viac ocenila. Ja som k tomu pristupoval s tým, že som vedel že je to vlastne hlúposť a vtedy to tak nejak začalo aj baviť. Samozrejme, je to už niečo na viac čo som tomu filmu bol ochotný uznať (myslene to, že som k tomu pristupoval už s tým, že je to hlúposť a nie tak, ako ku inému filmu).

Najtemnejšia hodina stojí primárne na skvelom hereckom výkone Garyho Oldmana, ktorý sa priam vžil do role Churchilla. Rešpektujem, že si tvorcovia filmu zvolili skôr politickú rovinu jeho života a nie osobnú, hoci subjektívne musím povedať že práve komplexnejší pohľad na túto osobnosť dejín by ma pravdepodobne zaujal viacej. V konečnom dôsledku však, aj napriek tomu musím uznať, že ma tento film bavil, pričom prispelo k tomu aj veľmi dobé spracovanie a najmä výborná kamera.

Dnes už klasický horor, Osvietenie, myslím si, desí a spôsobuje strach rovnako tak, ako pri svojej prvej premiére. Fantastický výkon všetkých hercov a najmä Jacka Nicholsona, ktorý tu len svojím pohľadom dokáže vzbudiť u diváka zlý až možno nepríjemný celkový pocit. Výborná kamera, ktorá dlhými zábermi podtrhuje celkový zážitok z filmu. Je až neuveriteľné ako sa film dokáže pohybovať, bez väčších problémov, na hrane psychologickej reálnosti a tajomného hororu. Atmosféra filmu stúpa každou minútou, tak ako šialenstvo hlavnej postavy a len čakáte kedy sa to všetko zlomí. Hudba sprevádzajúca záverečné scény je minimálne taká hrozivá ako Nicholson. Jedine čo by som snáď ešte mohol spomenúť je mierne odťažitý prístup k postavám a chlad ktorý ide s celého filmu. Dá sa však na tento možný "nedostatok" pozerať z dvoch kontextov. Buď tak ako som napísal nedostatok filmu, alebo ako súčasť, ktorá skôr ako vyrušuje udáva smer akým film chce ísť, teda odťažito, surovo, chladne, ako samotné miesto ktoré tak pôsobí a v konečnom dôsledku aj je tým, že sa odohráva v zime.

Film ma bavil od začiatku až do konca. Výborná réžia Tarantina, vynikajúci výkon Brada Pitta, ale koho musím spomenúť je Christopher Waltz, neskutočne si svoju rolu užíva a pri každej jednej scéne je to vidieť. Tarantino ma dokáže vždy prekvapiť aj keď si myslím, že už som si zvykol.

Film má až únavné tempo, avšak pokiaľ sa dokážete prispôsobiť tomu, ako film pracuje s tempom, je naopak ono tým, ktoré vás drží v pozornosti. Kamerovo je film až dramaticky presný a svojimi zábermi vytvára dojem bez gravitačného stavu a akéhosi "plávania" po vesmíre. Myšlienka obáv z umelej inteligencie, je v tomto kontexte aj dnes, možno povedať, niečím veľmi aktuálnym. Od začiatku až do konca tak film presahuje svoju dejovú líniu scénami, ktoré sa snažia znázorniť estetickosť vesmíru, pričom to celé podčiarkuje geometricky presné vesmírne lode a ich elegantné lietanie po nekonečnom vesmíre. Záver už len podčiarkuje to, že film nie je o dejovej linke, ale primárne o ľudstvu, čo potvrdzuje aj začiatok ktorý sa odohráva na "úsvite" toho celého, pričom na konci sa ako keby len náhodne pýtal, kam toto ľudstvo svojim, už vtedy, vedeckým pokrokom smeruje. Film nemožno vnímať ako klasický žáner, ktorý má začiatok, pointu, priebeh a nakoniec záver, ale hlavne ako až metafyzickú snahu o implicitné zachytenie človeka. Nie je toto snáď s časti aj podstata umenia ? Nie len explicitná výpoveď ale aj implicitná otázka ? Aj pre to je to pre mňa film, ktorý určite patrí medzi umelecké diela a má právo, podľa mňa, sa označovať za umenie.

Olovená vesta je po viacerých aspektoch film, ktorý sa v rámci svojich možností snaží čo najreálnejšie divákovi sprostredkovať ťažkosť až hrôzu vojny, v tomto prípade vojny vo Vietname, ako na svojom začiatku, keď prezentuje tvrdú drezúru výcviku (kde exceluje až desivým spôsobom R. Lee Ermey v podobe krutého veliteľa, ktorý ako vojakov, tak aj mňa vydesil) a jej silného psychologického dopadu, tak aj v samotnom boji v ktorom sa predkladá pomerne známa až možno klasická myšlienka neosobného beztvárneho nepriateľa a naopak potom konkrétna ľudská bytosť. Dlhé zábery, často krát držiace sa pri zemi v bojiskách dopĺňajú silný, realistický, až surový zážitok z boja. V celku potom každý jeden aspekt vytvára silný, atmosférický zážitok ktorý desí a nenechá vás vydýchnuť (samozrejme aj tu sa nájdu scény ktoré môžu nudiť, avšak ako celok je to za päť hviezd).

Silný príbeh, prechádzajúci do psychologického až teologického prežívania hlavnej postavy, pričom som len čakal, plný napätia, ktorý aspekt postavy sa zlomí skôr. Vynikajúco zahraný, zrežírovaný, rozprávaný film, ktorý vo mne zanechal silné emócie.

Film je silne atmosférický thriller, pričom téma krízy manželstva, ktoré sa rozpadáva postupným dlho trvajúcim vyhasínaním ktorý je dohnaný až do dramatickej krajnosti. Dejovo strhujúce (ako neznalí predlohy to bolo pre mňa o to šokujúcejšie) a herecky výborné.

Vec podobne ako Halloween od Carpentera ťaží z vynikajúcej atmosféry. Dej filmu baví až do konca a nedá vám pokoj ani po jeho skončení. Hudba výborná.