jhrasko

Celkom ZBYTOČNÁ filmový exkurzia do mesiaca priemernej islandskej rodiny. Predvídateľná, patetická, bez kúska autorskej originality. Navyše s hudobnou líniou, ktorá by sa uživila v ktoromkoľvek hollywoodskom gýči (či paródii) - chvíľami hotová argentínska telenovela.

"I LOVE YOU VERY MUCH, BUT I DON´T LIKE U ANYMORE..."

Krásna purpurovo ružová pohľadnica z Paríža. A zároveň absolútna rehabilitácia Owena Wilsona, ktorý je /proti všetkým mojim očakávaniam/ dokonalejší než akékoľvek alter ego samotného W.A.

Forma, ktorá by mala oveľa väčšie kúzlo, keby jej nechýbal silnejší príbeh.

Nebyť Andrew Garfield chlapcom A, neviem, neviem, či by ma jeho príbeh akokoľvek zaujal. Tendenčné a predvídateľné, ale ako čítam, silne subjektívne.

Please: DON´T PRAY, DON´T LOVE, JUST EAT, EAT, EAT.

nemá zmysel písať čokoľvek iné, než napísal kamarát Martin (marvan). Dopozeral som piatu časť a premýšľal, prečo ma MP nechce pustiť a nenájdem lepšie slová, tak len pretlmočím jeho postreh, ktorý presne vystihol moje pocity : geniálne je najmä pojatie hrdinov, ktorí nie sú profilovaní ako tí, ktorým by sme mali/nemali fandiť, nie sú ani kladní alebo záporní či sympatickí. Divák si musí neustále hľadať k nim svoju cestu a s každou ďalšou zápletkou meniť postoj. Inými slovami: DOKONALÁ (a tým fascinujúca) AMBIVALENCIA. Časť 4, 49minúta, videné minimálne 20X.

Laskonkovo červená knižnica strihnutá s výborne odsledovanými malými životnými etudami a s pár scénami, pri ktorých dostáva bránica potrebne zabrať (9 ? 9 ? WOW, U SHOWED ME). Mimochodom, S.Carell a K.Bacon majú asi rovnakého dentistu (a strašného)?!...

- už je to tak, digitálne opice sú herecky zdatnejšie než James Franco -

Nedokonalé ako život sám, nevyrovnané ako život sám <- (a tým pádom pre mňa) -> výnimočné v optike, ktorou nazerá práve na ups and downs priemerného človeka. Výborná predloha, rozumný režisér, herci vediaci presne čo a ako hrať. Navyše vtipné cameos kanadskej režisérskej elity: Denys, Atom, David. Prekvapenie. Píšem si: Mordecai Richler, Argo, v hľadáčiku. Jeden z mojich TOP filmov roka 2010. Miloši, ďakujem za nakopnutie.