jhrasko

Ein Kessel zlý vtip Buntes. Chybný formát.

...ukecané, nezaujímavé, presne ako napísal janíčko (hygienik), pseudointelektuálne. " V tejto krajine je smútok. V mestách, v uliciach, v stromoch, na poliach. Smútok, ktorý nedokážeme ukryť.." - v kontexte videného nie jeden umelý a až príliš filmový dialóg / monológ. Jediné plus je výborný ost - to je ale na 94 minút veľmi málo.

...pozrite si: Horns, tí čo chcete vidieť Harryho Pottera v lepšej, bláznivejšej a komplexnejšej úlohe.

Čeština má trefné vyjadrenie TAŠKAŘICE. Jocelyn Moorhouse akoby sa nevedela rozhodnúť, ktorým smerom (žánrom) sa ubrať. Pritom by mohlo ísť o velikánsku romantickú drámu či kostýmový veľkofilm. Takto to nie je ani ryba ani rak (PJ Hogan rukopis je zrejmý). Každopádne, Kate je skvelá, vlastne ako vždy, a Judy Davis ? - v starej dobrej, čo dobrej, najlepšej forme. Pre mňa (vedľajší) ženský herecký výkon roka. P.S.David Hirschfelder - (od 1,17hod.) - už dávno žiadna kompozícia vo mne opakovane nevyvolávala zimomriavky ako táto!

...a že ma neodradilo meno režiséra....pre mňa čistý prvý plán, videoklipový vizuál, ktorý zakrýva scenáristické nič. Menej škodlivé ako The Broken Circle Breakdown, ale rovnako zbytočné. Ani ten ost ma neuchvátil, práve naopak, vyhnal z kina. Duc duc duc duc.

Nesympatické, psychedelické, voyersky úchylné. Zlý štart 51.kviff.

akoby povedala Tonka: "Poľky sa proste rady vyzliekajú...". No nie len Poľky, očividne i Poliaci. Wasilewski nenechal odetú jedinú postavu, mrzačí ich v smútkoch, bolestiach a frustráciách. Šedivá štúdia osamelosti. A pre mňa zatiaľ najdospelejší TW film (hoc má svoje...).

51.kviff, najsrdcovejšia snímka. Videné dvakrát. Princíp muž a žena. Nadhľad, životná múdrosť, vtip, presné odtiene smútku každého z nás, zachytená osobitosť, ako sa vysporadúvame s bolesťou. Geniálne odsledované nuansy života. Izraelský Steve Jobs look like (tvorcovia na podobu prišli až pri nakrúcaní, Shai Avivi totiž v civile bradu nenosí) a tak trocha Ryan Gosling či Christian Bale look like Tomer Kapon v malých konopných životných etudách. A Žeňa Dodina, herecky minimalistická, koho napadne uroniť jedinú slzu v zubárskom kresle? - a to len tak akoby mimochodom. Asaph Polonsky, ĎAKUJEM. Možno si niekedy ubalím brko:-)))))

Elementárne pocity v čiernobielych obrázkoch, Oli z Kokkoly a jeho cesta za láskou. Oona Airola, kde si ?

Výborne natočené, ale videné už niekoľko festivalov dozadu...deja vu jedno za druhým.