Recenzie (1 153)
Mazaný blázen (1996)
Odzbrojujúco a nad vecou. 2 roky nakrúcania a 7 mesiacov v strižni ako zhmotnenie toho najfarebnejšieho čiernobieleho sna, aký som videl za posledné roky. Je nedeľa, 4 hodiny popoludní a ja už mám dobrú náladu...všetko je otázkou prístupu, že ?!
Dobré srdce (2009)
Skriptku tohto neznesiteľného paškvilu by som spolu s autorom zatvoril do filmárskej polepšovne. Alebo poslal doživotne späť na Island. Coxov mizogýn a Danov permanentne nachladnutý výraz mi liezli na nervy ihneď po prvom infarkte. Subjektívne neznesiteľný záver !
Hľadá sa Erik (2009)
Ken Loach a jeho opäť raz geniálny cit pre prácu s hercami s navyše milo vyfabulovanou bublinou o EC, ktorá funguje do chvíle, kým scenárista nedoplní príbeh o lacnú kriminálnu zápletku, čím dej melodramaticky posunie niekam úplne inam...posledných 20minút je pre mňa päsť na oko.
Otec (2009) (študentský film)
Príliš ambiciózne, s prekrásnymi obrazmi, z ktorých ale bolia oči. Predvídateľné, patetické, preceňované. Instantná spiritualita (a to vykrádam sám seba).
Vtáčkovia, siroty a blázni (1969)
Typické Jakubiskovo vizuálne cirkusáctvo čoby obraz toho NAJ(krajšieho i smutnejšieho) čo so sebou prináša privilégium a pocit "byť mladý". A slová čoby zbraň bezbranných (i bezmocných). Mimochodom, najgeniálnejšia splachovacia scéna v histórii nielen slovenskej kinematografie.
Tiché světlo (2007)
...láska čo nebolí, nebola láskou pravou...
Astropia (2007)
Nikdy by mi nenapadlo, že sa zamilujem do islandskej Bárbiny. Potenciál dlhodobo kultovej záležitosti paradoxne strácajúcej dych v RPG scénach. Tak či onak, permanentný úsmev a pre tých, čo nevedia, prečo je DVD práve dvd, tu je vysvetlenie: DIE, VIDEO, DIE. Nech žije Playmolas! P.S. Hildur je tak trochu Majka z Gurunu.
Ďábel v těle (1947)
Skvelá psychologizácia postáv, objavne na svoju dobu i u vedľajších /rodičia/, kompozícia scén, nasvietenie, Gerardove nehviezdne krivé zuby a luxusné scény s vínom z rokov 1905/06. Celkom zaslúžene klasika.
The Cake Eaters (2007)
"U can kiss me if U want to.." a mne sa gúľali slzy ako hrachy. Každá jedna scéna, v ktorej sú Georgia a Beagle spolu je gilbertovskejšia než samotný Gilbert - čistá, nežná, láskavá a najmä slobodná a skutočná. Všetky ostatné línie sú plné sentimentu, často americky neznesiteľného, moja romantická duša ale nemože inak. Odpúšťam, Mary Stuart, a ďakujem zároveň. Kristen a Aaron sú mega hviezdy. Tak dobre teda, hviezdičky. Oči, prekrásne oči.
Afrodita (1993) (TV film)
Malebná dedinka, školské letá, prísny otec, outsiderstvo, ktoré bolí a núti utekať inam. Švantnerovsky nostalgické, toto ale nie je život bez konca, toto je život na počiatku..a všetko, čo si v ňom so sebou kotúľame pred sebou.